Donald Trump dáva Mexiku a Číne za vinu, že Američanom berú milióny pracovných miest. Skôr by ale mal kritizovať roboty. Hoci sa republikánsky kandidát na prezidenta sťažuje, že Amerika už nič nevyrába, výroba v Amerike v skutočnosti prekvitá. Problém je, že továrne už nepotrebujú toľko pracovníkov ako predtým, pretože veľa práce urobia stroja.
Od roku 1979 bolo v amerických továrňach zrušených viac ako sedem miliónov pracovných miest. Továrenská výroba sa ale podľa amerického ministerstva obchodu po odpočítaní nákladov na suroviny a ďalších nákladov za rovnakú dobu viac ako zdvojnásobila na vlaňajších 1,91 bilióna dolárov (1,72 bilióna eur). To je len o kúsok menej ako v rekordnom roku 2007, teda z doby tesne pred svetovou krízou. Americký spracovateľský sektor je tak druhý najväčší na svete hneď za Čínou.
Odlev investícii do Číny
Trump a ďalší kritici majú pravdu, keď tvrdia, že za stratou niektorých pracovných miest v továrňach stojí obchod. Zvlášť po tom, čo Čína v roku 2001 vstúpila do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a získala tak jednoduchší prístup na americký trh.
Priemyselné odvetvia ako je výroba textilu a nábytku, ktoré sú silne závislé na pracovnej sile, strácajú pracovné miesta a výrobu v prospech zahraničnej konkurencie s nižšími mzdovými nákladmi. Napríklad výroba textilu sa od roku 2000 v USA znížila o 46 percent a v rovnakom období zaniklo v tomto odvetví asi 366-tisíc pracovných miest. To je 62 percent pôvodnej pracovnej sily.
88 percent
Výskumy však ukazujú, že mechanizácia amerických tovární hrá pri strate pracovných miest oveľa závažnejšiu úlohu než zahraničný obchod. Podľa jednej minuloročnej štúdie stojí obchod za stratou pracovných miest v amerických továrňach len s 13 percentami. Veľká väčšina stratených miest, konkrétne 88 percent, bola nahradená robotmi alebo súvisí s inými domácimi faktormi, ktoré znižujú potrebu ľudskej pracovnej sily.
"Vyrábame viac, ale s menej ľuďmi," hovorí ekonóm z koncepčného strediska Rand Corp Howard Shatz. Napríklad automobilka General Motors teraz zamestnáva sotva tretinu z pôvodných 600-tisíc robotníkov, ktorých mala ešte v 70. rokoch.
Napriek tomu chrlí viac osobných a nákladných automobilov ako inokedy. Alebo sa pozrime na produkciu ocele a ďalších základných kovov. Od roku 1997 prišli Spojené štáty v odvetví základných kovov o 265-tisíc pracovných miest, čo predstavuje pokles o 42 percent. A to v čase, keď sa v USA táto výroba o 38 percent zvýšila.
Je to len začiatok
Allan Collard-Wexler z Duke University a Jan De Loecker z Princetonskej univerzity vlani zistili, že Amerika nestratila väčšinu pracovných miest v oceliarskom priemysle kvôli zahraničnej konkurencii a stagnácii predaja. Tieto miesta padli za obeť vzostupu nových technológii výroby ocele z odpadových kovov.
Revolúcia v robotike pritom ešte len začína. Poradenská spoločnosť Boston Consulting Group odhaduje, že do roku 2025 sa budú investície do priemyselných robotov v 25 najväčších exportných ekonomikách zvyšovať tempom desiatich percent ročne. V posledných rokoch to bolo len o dve až tri percentá ročne.
Znižujú náklady
Proti výhodám zavádzania robotov sa dá len ťažko niečo namietať, podotýka agentúra AP. Keď je potrebné nahradiť výrobky novými, prípadne ich modernizovať, môžu byť roboti preprogramovaní oveľa rýchlejšie a ľahšie, než keby bolo potrebné preškoliť zamestnancov.
A pritom sa znižujú aj náklady. Vlastniť a prevádzkovať robotickú zváraciu stanicu v roku 2005 stálo podľa Boston Consulting 182-tisíc dolárov, zatiaľ čo v roku 2014 to bolo 133-tisíc dolárov. V roku 2025 sa cena bude pravdepodobne pohybovať okolo 103-tisíc dolárov. Roboti znížia náklady na prácu v USA o 22 percent, v Japonsku o 25 percent a v Južnej Kórei o 33 percent, odhaduje spoločnosť.