Až 113,1 milióna eur by malo Slovensko dostať z nórskych fondov po dnešnom podpisovaní memoranda o porozumení s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom. Severania sa takouto cestou snažia prispieť k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore.
Pokračovanie v projektoch
Už počas druhej etapy nórskych fondov, keď Slovensko dostalo viac ako 80 miliónov eur, sa začalo s viacerými projektmi. Úspešným bolo napríklad zriadenie centra zameraného na boj proti násiliu na ženách. „Vytvorilo sa 250 nových miest v krízových centrách pre obete domáceho a rodovo podmieneného násilia,“ spresnila nórska veľvyslankyňa na Slovensku Inga Magistad.
S takýmito úspešnejšími programami sa plánuje pokračovať aj v tejto tretej fáze, ktorá by mala potrvať až do roku 2021. „Už teraz je možné povedať, že bude pokračovať úspešný projekt ProMonumenta, uvažuje sa aj o pokračovaní ďalších úspešných projektov, ako je projekt Štátneho pedagogického ústavu na vzdelávanie v oblasti rómskeho jazyka a rómskych reálií, či projekt Koordinačno-metodického centra,“ napísal úrad vlády, pričom v týchto prípadoch ide o preddefinované projekty zakotvené aj v memorande o porozumení. Časť finančných zdrojov pôjde na projekty, na ktoré bude vyhlásená otvorená výzva.
Zrekonštruované pamiatky
Slováci sa o nórskych fondoch často dozvedia z tabúľ pred národnými pamiatkami, ktoré boli vďaka týmto príspevkom zrekonštruované. Patrí k nim Budatínsky hrad alebo sobášny palác v Bytči, ale napríklad aj bratislavská Reduta dostala v čase svojej rekonštrukcie z týchto fondov dvojmiliónový príspevok.
V tretej fáze je na obnovu pamiatok vyčlenených 17,5 milióna eur. Zvyšné finančné prostriedky majú byť použité na financovanie projektov v oblasti podnikania a inovácií, zmeny klímy, boja proti násiliu na ženách, miestneho rozvoja a inklúzie Rómov či transparentnosti justície.
Nórske fondy verzus eurofondy
Nórske granty sú rádovo menšie ako štrukturálne fondy. Ide o nástroj bilaterálnej finančnej spolupráce medzi krajinami. Pre prideľovanie prostriedkov platia prísne pravidlá a ich dodržiavanie je kontrolované Národným kontaktným bodom na Slovensku a Úradom pre finančné mechanizmy v Bruseli.
Prečo Nórsko nie je členom EÚ
Nórski politici chceli vstúpiť do Únie už dvakrát. V rokoch 1972 a 1994 však obyvatelia povedali v referende nie. Boja sa straty suverenity. Krajina je spolu s Lichtenštajnskom, Švajčiarskom a Islandom v Európskom združení voľného obchodu. S členmi Európskej únie úzko spolupracujú, dohodli na vytvorení Európskeho hospodárskeho priestoru. Popri tradičnom rybolove je pre nórske hospodárstvo dôležitá najmä ťažba ropy. Vďaka nej patrí životná úroveň v krajine k najvyšším. Cez svoje fondy prispievajú k znižovaniu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európe.
