Čaká sa na prielom v surovinovej politike štátu

Financuje tiež útlm uhoľnej spoločnosti Baňa Dolina príspevkom zhruba 50 miliónov ročne. Napriek postupujúcej deregulácii cien palív ešte aj minulý rok štát prispel na cenové rozdiely triedeného uhlia pre obyvateľstvo 108 miliónmi. Jeden zo záverov surovinovej politiky je prijať takú legislatívu, aby sa vytvárala finančná rezerva na krytie nákladov na likvidáciu banských diel a rekultivácie. Podľa Rudolfa Šemberu z ministerstva hospodárstva, práve úhrady od ťažiarov za vyťažené nerasty by mohli takýto fond napĺňať. Teraz sú príjmom štátu, ich výška závisí od objemu a ocenenia surovín. Vyberajú ju banské úrady. Je to vlastne náhrada od ťažiarov za využívanie majetku štátu, pretože podľa ústavy nerastné bohatstvo patrí štátu. V roku 2002 banské úrady vyrubili úhrady vo výške 130 miliónov korún, ale zároveň dostali požiadavky na úľavy vo výške 21,4 milióna korún, ktoré nakoniec ministerstvo financií schválilo. Podľa hovorcu rezortu financií Petra Papanka, aktuálne žiadosti o úľavu sa už neposudzujú. Máme ťažiarov, ktorí dávnejšie neplatili úradom úhrady. Hlavný banský úrad vedie spor so spoločnosťou Želba o niekoľko desiatok miliónov korún. Informoval o tom HN jeho predseda Martin Lutonský. Obvodný banský úrad v Bratislave eviduje tri subjekty, ktoré nezaplatili za dobývací priestor a pritom ich právna existencia skončila. Išlo najmä o ťažbu v lomoch z obdobia, keď lomový kameň bol vyhradený nerast. Vymáhanie banským úradom sťažuje aj ich slabšie postavenie, pretože od roku 1999 už nemajú právomoci ako daňové úrady.
Aktualizovaná surovinová politika chce stále "vytvárať nevyhnutné rezervy pre chod národného hospodárstva" dokonca aj pri hnedom uhlí. To je však v rozpore s Koncepciu Správy štátnych hmotných rezerv, ktorú už vláda schválila. Rezervy hnedého uhlia sa podľa nej rušia. Ako informovala hovorkyňa Správy rezerv Katarína Mihalová, je dostačujúce, že hnedé uhlie sa nachádza v ložiskách na území Slovenska. Upozornila, že surovinovú politiku na pripomienkovanie nedostali. Podľa záverov politiky treba aj zmeniť oceňovanie zásob tak, aby sa využila metodika EHK - OSN. Tejto úlohe, za ktorú je zodpovedné ministerstvo životného prostredia, sa podľa riaditeľa sekcie geológie a prírodných zdrojov ministerstva životného prostredia Jozefa Franzena bráni Slovenská banská komora, ktorá sa obáva, že by ťažiarom vznikli ďalšie náklady. Geológovia z ministerstva životného prostredia robia aj prehľad o zásobách nerastov. Na geológiu štát prispieva ročne 150 miliónmi korún. "Z tejto sumy zďaleka všetko nejde na vyhľadávacie práce. Hradia sa napríklad sanácie zosuvov, ktoré ohrozujú majetok občanov a financujú sa aj opatrenia na starých banských dielach," vysvetlil Franzen.