Podporuje spoločný európsky boj proti daňovým únikom, ale znížil by a zmenil vysoké daňovo-odvodové zaťaženie v EÚ, ktoré považuje za jednu z príčin únikov.
Takto by sa dal zhrnúť postoj europoslanca a predsedu strany SaS Richarda Sulíka v daňovej oblasti.
"Snahy o zvýšenie transparentnosti, aby boli členské štáty medzi sebou informované, považujem za správne, má to viesť k tomu, aby sa obmedzil počet daňových únikov," povedal Sulík v súvislosti s novou únijnou legislatívou, ktorá začne platiť v budúcom roku.
Sulík žiada zníženie daní
Na druhej strane pripomenul, že v členských štátoch EÚ je príliš vysoké daňovo-odvodové zaťaženie: "Približne 40 percent HDP sú daňovo-odvodové príjmy, to je najviac v histórii."
Podľa Sulíka to nevyhnuteľne vedie k daňovým únikom a motivuje to ľudí, aby sa platbe daní vyhýbali.
Pripomenul, že Slovensko v roku 2004 prijalo rovnú daň vo výške 19 percent.
"Bolo to jednoduché vtedy v Európe najnižšie zdanenie a systém bol spravodlivý, lebo ku všetkým pristupoval rovnako," zaspomínal si predseda SaS.
Slovenský europoslanec si myslí, že dane získané vďaka podobným opatreniam by nemali byť použité na prerozdeľovanie, ale na zníženie daní, čo však považuje za nereálne.
"Peter Kažimír sa chváli, koľko vyberie na daniach, ale zároveň zavádza nové dane preto, aby mohol dávať voličom také hlúposti, ako sú vlaky zadarmo," skonštatoval Sulík.
Jediný zoznam daňových rajov
Členské štáty sa v novembri pod vedením slovenského ministra financií Petra Kažimíra dohodli na pravidlách, na základe ktorých Únia vyhodnotí, ktoré štáty sú daňovými rajmi.
Slovenský europoslanec tento krok víta: "Každopádne považujem za dôležité a za správne, že bude existovať jeden-jediný zoznam daňových rajov v celej Únii, nie, že každá krajina bude mať podľa svojich vlastných kritérií nejaký vlastný zoznam."
Cieľom zoznamu by podľa Kažimíra nemalo byť trestanie daňových rajov, ale snaha motivovať ich k uzavretiu dohody o výmene informácií v daňovej oblasti. Sulík sa obáva, že EÚ bude tlačiť na tieto štáty, aby zvýšili svoje daňové zaťaženie, čím by sa priblížili európskym štátom.
Europoslancovi sa nepáči zámer Únie postihovať takzvané "agresívne daňové plánovanie". To zahŕňa využívanie umelých operácií alebo štruktúr a nesúladu medzi daňovými systémami, čím sa oslabujú daňové predpisy členských štátov a zvyšuje strata daňových príjmov. Podľa Sulíka by ale malo byť takéto daňové plánovanie povolené.
"Únia to vie práve v týchto oblastiach prehnať - aj ľudí, ktorí sa snažia optimalizovať svoje dane a ochrániť si svoje peniaze, čo je úplne prirodzené, budú poťahovať," uviedol Sulík. Optimalizácia daní je pre neho prijateľná pod podmienkou, že sa deje v medziach zákona.
Daň z obratu
Slovenský europoslanec vníma s nedôverou jednotný európsky daňový základ, ktorý na jeseň podporili členské štáty. Obáva sa, že to bude viesť k harmonizácii daní naprieč Úniou, čím by podľa neho Slovensko prišlo o jednu zo svojich komparatívnych výhod.
Sulík navrhuje, aby daň z pridanej hodnoty nahradila daň z obratu.
"To znamená, že v tom dodávateľsko-odberateľskom reťazci by si jednotlivé články neúčtovali medzi sebou daň, iba hodnotu tovaru, a ten posledný, ktorý by to chcel predať nejakému spotrebiteľovi, len ten by platil daň z obratu," vysvetlil Sulík. Tento návrh je ale podľa neho v Únii nepresaditeľný.
Vie si predstaviť vznik úradu európskeho prokurátora. Stavia sa však proti aktuálnemu návrhu, ktorý počíta s tým, že prokurátor sa bude zaoberať veľkými cezhraničnými podvodmi s DPH, čo by podľa neho malo zostať v gescii národných prokuratúr. Navrhuje, aby sa nový úrad skôr venoval spreneverovaniu eurofondov.