Roky bolo Česko top destináciou pre Slovákov pracujúcich v zahraničí. Vlani však nastal obrat. Našinci našli novú zasľúbenú pracovnú krajinu. Je ňou Rakúsko, do ktorého odvtedy cestuje za prácou čoraz viac Slovákov. A rozdiel medzi Slovákmi pracujúcimi v Rakúsku a v Česku sa neustále zväčšuje. Potvrdzujú to aj nové čísla štatistikov, podľa ktorých v treťom štvrťroku tohto roka našlo prácu v Rakúsku 51,4 tisíca Slovákov. V Česku robilo v rovnakom období 39,5 tisíca ľudí zo Slovenska. Na porovnanie, ešte v roku 2006 pracovalo 11,6 tisíca našincov v Rakúsku, kým v Česku takmer 70-tisíc.
Popularita Rakúska
V Rakúsku pracuje čoraz viac Slovákov aj vďaka otvoreniu pracovného trhu v roku 2011. Často tam vycestujú slovenské opatrovateľky. „Rakúsko je veľmi logickou destináciou – je to najbližšia krajina so západnou úrovňou príjmov. Zvláštny bol skôr donedávna nízky počet Slovákov, ktorí tam pracovali. Aktuálny nárast je spôsobený koncom obmedzení prístupu na pracovný trh. Tiež je potrebné uvedomiť si, že približne polovicu z 50-tisíc Slovákov pracujúcich v Rakúsku tvoria opatrovateľky seniorov,“ povedal Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Podľa analytičky Poštovej banky Jany Glasovej je dôležitým faktorom aj blízkosť Viedne a Bratislavy. „Našinci pracujúci v prihraničných oblastiach Rakúska alebo vo Viedni nemajú problém vracať sa na víkendy domov. Často nie je dokonca problémom ani každodenné dochádzanie za prácou s tým, že večer sa človek vráti domov k svojej rodine.“
Pozitíva a negatíva
Migrácia za prácou do zahraničia má podľa Glasovej svoje výhody aj nevýhody. „Pokiaľ za prácou odchádzajú tí Slováci, ktorí by sa na našom pracovnom trhu uplatňovali len ťažko, tak je to aj pre našu krajinu pozitívne. Nepredlžujú totiž rady na úradoch práce a nezaťažujú sociálny systém. Na druhej strane však za prácou do cudziny často odchádzajú aj mladí, vzdelaní ľudia so zameraním a špecializáciou, ktorá v našej ekonomike chýba. V tomto prípade ide o negatívny prejav migrácie, keďže dochádza k takzvanému úniku mozgov do zahraničia.“
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti dodáva, že zo strednodobého hľadiska spôsobuje pracovná migrácia aj ďalšie negatívne dôsledky, ako „rozpad rodín a exodus tých najschopnejších z najslabších regiónov“.
Podľa údajov, ktoré zverejnil Štatistický úrad, pracovalo v treťom štvrťroku 2016 krátkodobo v zahraničí 160,3 tisíca Slovákov. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku ide o nárast o 6 600 osôb. Celkový počet Slovákov pracujúcich v zahraničí je však vyšší, keďže zverejnené údaje sa týkajú iba krátkodobých pobytov do jedného roka. Ľudia pracujúci v zahraničí dlhší čas a taktiež veľké množstvo ľudí, ktorí pracujú v zahraničí načierno, teda do tejto štatistiky nie sú započítaní.