fínsko vlajkaTASR/AP
StoryEditor

560 eur mesačne bez akýchkoľvek podmienok. Fíni spúšťajú revolučný experiment

29.12.2016, 23:00
Krajina sa chce pri financovaní sociálneho štátu vydať novou cestou. Cieľom je ušetriť a motivovať občanov, aby sa nevyhýbali ani zle platenej práci.

Presne dvom tisíckam zo 175-tisíc nezamestnaných Fínov predvčerom sociálna poisťovňa Kela odoslala oznámenie o politickom a sociálnom experimente.

Počas nasledujúcich dvoch rokov budú každý mesiac dostávať 560 eur, a to bez akýchkoľvek ďalších podmienok. Suma nebude zdanená a ak si bude chcieť niekto privyrobiť, štát mu zo zaručeného príjmu nič nezoberie.

Motivácia
V porovnaní s tým je existujúca podpora v nezamestnanosti vo Fínsku o desať eur nižšia, pričom akékoľvek ďalšie príjmy majú vplyv na jej výšku.

„Myslíme si, že táto skutočnosť by mohla byť veľkou motiváciou prijať prinajmenšom prácu na polovičný úväzok,“ uviedla Marjukka Turunenová zo sociálnej poisťovne Kela v rozhovore pre fínsky verejnoprávny rozhlas YLE. Jej ďalším argumentom je, že stabilný základný príjem, ktorý by bol zbavený nálepky, že ide o štátnu podporu v núdzi, by mohol motivovať občanov k väčšej aktivite na trhu práce.

Množstvo Fínov niečo také dosiaľ odmietalo pre obavu, že im znížia sociálne dávky alebo by im po zdanení zostalo reálne menej peňazí, než koľko by im priniesli dávky. Odhadované mesačné výdavky priemernej fínskej domácnosti sú okolo tritisíc eur.

Do projektu so zaručeným príjmom boli vybraní občania z celého Fínska, a to vo veku 25 až 58 rokov, ktorí boli počas novembra registrovaní ako nezamestnaní. O potrebe zaviesť garantovaný príjem panuje vo Fínsku široká zhoda v politickom spektre. V prieskumoch verejnej mienky ho podporuje 70 percent občanov krajiny.

Hospodárska recesia
Súčasná pravicová vláda premiéra Juhu Sipiläho si od tohto opatrenia sľubuje zníženie nákladov na udržanie sociálneho štátu, čo bol jeden z jeho hlavných sľubov pred poslednými voľbami v roku 2015.

Koná tak v neposlednom rade i kvôli recesii, s ktorou Fínsko už niekoľko rokov zápasí. S tým súvisí aj na fínske pomery vysoká nezamestnanosť, ktorá sa v tomto roku pohybovala okolo ôsmich percent.

Pravidelná výplata pevnej sumy má tiež prispieť k zníženiu byrokracie. Kto v súčasnosti nemá prácu a dostáva od štátu podporu, musí vraj teraz podľa Turunenovej zo štátnej poisťovne Kela neustále vyplňovať formuláre a žiadosti, čo neskôr nebude potrebné.

„Okrem toho to dáva ľuďom elementárnu istotu, pretože môžu počítať s tým, že im peniaze pravidelne dorazia v stanovenom čase,“ doplnila Turunenová pre YLE. Odpadnú vraj tiež kontroly zo strany úradov práce, či občania systém nezneužívajú a nepracujú napríklad načierno.

Vláda predpokladá, že už po roku projekt vyhodnotí a rozhodne o jeho prípadnom rozšírení na ďalších 10-tisíc nezamestnaných.
Štátna sociálna poisťovňa Kela pôvodne pre vládu počas uplynulého roku vypracovala niekoľko variantov. Niektoré z nich počítali s oveľa širším okruhom zapojených ľudí a vyššou sumou, ktorá mala predstavovať až 800 eur.

„Chceli sme základný príjem zaviesť v obci s minimálne 10-tisícmi obyvateľmi. Okrem toho vybrať rovnako veľkú skupinu obyvateľov, ktorí majú prácu a porovnať ich správanie,“ povedal šéf výskumného centra sociálnej poisťovne Kela Olli Kangas.

Zatiaľ totiž neexistujú žiadne seriózne štúdie, ktoré by mapovali správanie zamestnancov s garantovaným príjmom. Vláda sa však rozhodla pre úspornejší variant, ktorý vyhradil výplatu zaručenej sumy len pre nezamestnaných.

Kde ešte uvažujú o garantovanom príjme
Okrem Fínska začne v januári 2017 pokus so zaručeným základným príjmom i holandský Utrecht. Štvrté najväčšie mesto v krajine bude 300 občanom vyplácať každý mesiac 900 eur. Podobné plány má aj holandský Haag.

Vôbec prvou krajinou, kde mal byť garantovaný príjem zavedený celoplošne, bolo Švajčiarsko. Výmenou za zrušenie všetkých sociálnych dávok a podpôr mal každý občan dostávať mesačne 2 330 eur. Občania to však v referende odmietli.

Princípom zaručeného základného príjmu sa podobajú modely, ktoré sa uplatňujú v Mongolsku alebo na Aljaške. V oboch prípadoch majú ich občania týmto spôsobom získať podiel na príjmoch z prírodného alebo nerastného bohatstva. Aljaška takto vypláca zo zvláštneho fondu svojim občanom raz ročne niekoľko stoviek dolárov. Na rok 2016 to bude 1 022 dolárov, čo je v prepočte 982 eur.

Mongolsko plánuje podobné riešenie. V Nemecku zatiaľ prebieha niekoľko menších projektov na báze crowdfundingu.

01 - Modified: 2024-09-29 15:53:54 - Feat.: - Title: Nórsko sa chce inšpirovať Fínskom, zvažuje postaviť plot na hranici s Ruskom 02 - Modified: 2024-09-28 07:00:00 - Feat.: - Title: Srbský vojak podviedol smrť. V rámci testov sovietskej armády musel ísť do epicentra jadrového výbuchu hneď dvakrát po sebe 03 - Modified: 2024-09-27 13:17:04 - Feat.: - Title: NATO zriadi vo Fínsku neďaleko ruských hraníc veliteľstvo pre prípad konfliktu 04 - Modified: 2024-09-25 11:32:02 - Feat.: - Title: Aktivisti natreli červenú farbu na budovu fínskeho parlamentu, protestovali proti priemyslu s rašelinou 05 - Modified: 2024-09-25 08:03:32 - Feat.: - Title: Fínska zoo vráti do Číny dve pandy veľké, ako dôvod uvádza infláciu
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
06. október 2024 11:45