Po rozpade spoločného štátu bola Česká republika považovaná za bohatšieho suseda. Vzhľadom k nízkym domácim platom sa tam Slovákom oplatilo pracovať aj za cenu toho, že išlo o menej kvalifikované a horšie platené miesto.
Za posledných dvadsať rokov sa ale trend obrátil a Slováci svojich bohatších príbuzných predbehli - v Česku sa im darí získavať lepšie honorovanú prácu než majú domáci.
Z najnovších dát, ktoré zverejnil Český štatistický úrad (ČSÚ), vyplýva, že Slováci usadení v Česku dnes zarábajú v priemere takmer o tretinu viac ako Česi. V roku 2015 zamestnanci s českým občianstvom poberali v komerčnej sfére priemernú mesačnú mzdu 27 520 (1018 eur) českých korún, Slováci 33 226.
Ešte výraznejší odstup je na pozíciách, kde je zamestnávateľ štát alebo verejný sektor. Zatiaľčo Česi zamestnaní na úradoch a v školách predvlani zarobili 27 928 korún za mesiac, ich slovenskí kolegovia poberali v priemere 35 604 korún. Rozdiel teda je v prepočte aj približne 280 eur.
S odbornosťou rastie náskok
Všeobecne platí, že čím odbornejšie miesto, tým väčší náskok nad Čechmi Slováci získavajú. Zatiaľčo pri nízkopríjmových robotníckych profesiách sú platy Čechov aj Slovákov takmer vyrovnané, pri kvalifikovanejších a dobre ohodnotených prácach, ako je špecializovaná medicína a IT, sa odstup zvyšuje až na polovicu.
Dôvodov, prečo sú Slováci v Česku lepšie ohodnotení, je hneď niekoľko. Rolu hrá demografia - polovica zo 165 tisíc Slovákov, ktorí v Česku pracujú ako zamestnanci alebo živnostníci, sú mladí ľudia do 34 rokov. A takmer dve tretiny sú muži, ktorí všeobecne berú vyšší plat ako ženy.
Platy Slovákov ťahá hore tiež obľúbenosť práce v metropole, ktorá patrí i v rámci Európskej únie medzi bohaté regióny. V Prahe má trvalý či prechodný pobyt viac než štvrtina Slovákov, ktorí sa v Česku usadili.
Lepšie výsledky sú často spojené tiež s lepším vzdelaním. „Do Česka prichádzajú za prácou zo Slovenska často vysoko kvalifikovaní ľudia, ktorí si môžu vyberať atraktívne obory s vyššími priemernými mzdami či platmi,“ hodnotí Karina Kubelková, analytička Hospodárskej komory. Jej slová potvrdzujú aj štatistici – každý štvrtý Slovák má v Česku vysokoškolské vzdelanie, medzi Čechmi je to len 16 percent.
Ambiciózni Slováci
Svoju rolu môže hrať aj „ťah na bránu“ - Slováci skrátka môžu byť priebojnejší. A to v prostredí, kde nemusia riešiť problémy s jazykom ani inou kultúrou. „Viem si predstaviť, že cudzinci, ktorí sú ochotní odchádzať za prácou do cudziny, sú často ambicióznejší než domáci zamestnanci, a môžu sa tým pádom častejšie dostávať do vyšších, lepšie platených pozícií,“ hovorí Radek Špicar, viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy.
Podobné vysvetlenie ponúka aj Marek Strieborný, obchodný riaditeľ personálnej agentúry Axial. „Už niekoľko rokov pozorujeme, že do Česka mieria najmä mladí Slováci, ktorí disponujú vysokoškolským vzdelaním a hovoria minimálne jedným svetovým jazykom. Ďalším dôvodom ľahkej integrácie Slovákov v Česku je tiež stratégia nadnárodných spoločností, ktoré často zlučujú české a slovenské národné jednotky do jedného firemného celku,“ vysvetľuje.
„Rozhodne im nechýba dostatok odhodlania, záujem posúvať sa v hierarchickom rebríčku svojich zamestnávateľov a zdravé sebavedomie uspieť,“ doplňuje Strieborný.
Nejasný počet Slovákov
Počty Slovákov pracujúcich v Česku kontinuálne rastú – za posledných desať rokov sa ich počet zdvojnásobil. Zamestnancov je 150 tisíc, takmer 15 tisíc má živnostenské oprávnenie. Zistiť skutočný počet ľudí so slovenským občianstvom, ktorí v Česku žijú, je ale takmer nemožné.
Jednotlivé štatistiky sa totiž rozchádzajú. Zatiaľčo úrady práce, s ktorých údajmi ČSÚ pracuje, udávajú zmienených 165 tisíc, ministerstvo vnútra má k dispozícii číslo podstatne nižšie – 107 tisíc. „Nie je to chyba v číslach, nie je to ani doklad o nejakom nelegálnom postupe,“ vysvetľuje Daniel Chytil z ČSÚ. Rozdiel je daný tým, že Slovensko je, rovnako ako Česko, členom Európskej únie.
Zatiaľčo ľudia z „tretích krajín“ sa musia povinne registrovať na cudzineckej polícii, pre Slovákov platí sloboda pohybu a práce v EÚ. Pokiaľ od nich potvrdený pobyt nevyžadujú úrady alebo ho nemusia dokladovať napríklad v žiadosti o úver, je pre nich cesta na cudzineckú políciu zbytočným úkonom.