Dlhová brzda v súčasnom nastavení umožní Slovensku, aby sa vyhlo bolestivým škrtom pri kríze, ktorá príde v budúcnosti. Miliardové investície do infraštruktúry potrebuje, no financie na ne môže získať úsporami v bežných výdavkoch. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal šéfekonóm Sberbank Europe Vladimír Vaňo.
"Potrebujeme viac investovať, no otázka je, či priestor nevieme nájsť v znížení bežných výdavkov štátneho rozpočtu. Napríklad výdavky v roku 2006 boli neporovnateľne nižšie, ako sú v roku 2017, no môžeme povedať, že štát zabezpečuje prakticky rovnaký diapazón verejných služieb," zdôraznil Vaňo.
Dlhová kríza v eurozóne ukázala, že menšie krajiny zvyknú byť zraniteľnejšie na finančnom trhu v prípade turbulencie pri recesii. Podľa Vaňa je pre menšiu ekonomiku, ako má Slovensko, lepšie sa držať fiškálnej obozretnosti než rozšafnosti.
"Dlhová brzda je nastavená tak, že Slovensko nebude nútené v zlých časoch sa uchyľovať k extrémnym opatreniam, ktoré budú oveľa viac bolieť a nebude musieť byť závislé od externej pomoci. Dlhová brzda núti hospodáriť striedmo, aby nebolo nutné v zlých časoch robiť drakonické a boľavé škrty," uviedol Vaňo.
Pre slovenskú vládu prichádzajú postupné sankcie, keď zadlženie krajiny dosiahne viac ako 50 percent z hrubého domáceho produktu (HDP). Hrubý dlh SR za minulý rok je na úrovni 52 percent HDP. Hornou hranicou dlhu, pri ktorom už musí vláda požiadať parlament o hlasovanie o dôvere, je 60 percent HDP.
"Na tejto úrovni sa ešte dlhové bremeno považuje za udržateľné v dlhodobom horizonte bez toho, aby to krajine spôsobilo vážnejšie problémy," vysvetlil Vaňo s tým, že na Slovensku je dlhová brzda rozfázovaná tak, že dosiahnutie hornej hranice dlhu nie je veľmi reálne. "Tieto opatrenia a sankcie sú dostatočné na to, aby vláda robila všetko možné a krajina sa vyhla najhoršiemu scenáru," dodal Vaňo.
Od marca 2012 platí ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý stanovuje limit pre výšku dlhu verejnej správy, takzvanú dlhovú brzdu. Jej cieľom je pomocou sankčných a korekčných mechanizmov zamedziť nárastu dlhu Slovenska na kritické úrovne. Do konca rozpočtového roka 2017 platia sankcie pre pásmo 50 až 60 percent HDP. Počnúc rozpočtovým rokom 2018 až do konca rozpočtového roka 2027 sa hranice posúvajú 1 percentuálny bod nadol k úrovni 40-50 percent HDP.