Ostrov Maurícius je známy nielen najslávnejšou známkou na svete, ale aj tým, že patrí medzi najvýznamnejších zahraničných investorov v Indii. S počtom obyvateľov na úrovni Prahy priniesla táto ostrovná krajina do druhej najľudnatejšej krajiny sveta viac investícií ako Japonsko, Nemecko a Spojené štáty dohromady. Dôvod je jednoduchý. Maurícius je daňovým rajom, ktorý sa považuje za bránu do Indie.
Daňové raje Slovákov
V podobných daňových rajoch ako je Maurícius platia dane aj tisícky slovenských firiem. Podľa spoločnosti Bisnode Slovensko ich dokonca nikdy nebolo toľko ako v minulom roku. V daňových rajoch sa nachádzalo takmer 4 800 firiem, medziročne ich počet narástol o 76, informoval Bisnode.
Najvyhľadávanejšou krajinou bolo Holandsko, v ktorej malo sídlo až 1 142 spoločností.
Oproti minulému roku sa znížil počet firiem v exotických destináciách ako Seychely, Panama alebo Panenské ostrovy. „Tieto krajiny boli aférou Panama Papers dosť sprofanované. Je preto možné, že sa podnikatelia začali sústreďovať na tie destinácie, ktoré majú punc serióznosti,“ myslí si Milan Seliak, biznis development konzultant spoločnosti Bisnode Slovensko.
Naopak, skokanom roka sa stal Cyprus, do ktorého sa presunulo 47 slovenských firiem. „Ich plusom je najmä to, že dokážu zaistiť absolútnu anonymitu vlastníctva a firmy nie sú zaťažené žiadnymi miestnymi daňami,“ vysvetľuje Seliak.
Podľa analytičky spoločnosti FinStat Jaroslavy Šepelovej dosiahli v roku 2015 tržby všetkých spoločností s majiteľmi z Cypru 1,8 miliardy eur, čo je napríklad o 300 miliónov viac, ako dosahuje Slovenský plynárenský priemysel.
Odhadované tržby všetkých firiem s majiteľmi z daňových rajov tvoria podľa Šepelovej približne 17 miliárd eur.
Je to legitímne?
Firmy, ktoré sa presúvajú do týchto krajín, sa snažia v lepšom prípade optimalizovať svoje dane a zabezpečiť si anonymitu, v tom horšom ide o páchanie trestnej činnosti.
Peter Kremský z Podnikateľskej aliancie Slovenska však upozorňuje, že väčšina slovenských firiem v daňových rajoch patrí skôr do prvej kategórie. „Podnikateľské prostredie na Slovensku sa už vyše desať rokov zhoršuje a firmy hľadajú lepšie podmienky. Konkrétne jednoduchú legislatívu, fungujúcu justíciu, bezpečné a anonymné prostredie, výhodné zdanenie a minimálnu ekonomickú kriminalitu.“ Podľa Kremského je to zreteľné aj pri pohľade na destinácie, ktoré slovenské firmy uprednostňujú – ide väčšinou o rozvinuté krajiny, málokedy o exotiku.
Zároveň však platí, že firmy z daňových rajov pravidelne figurujú v rôznych kauzách a podozrivých obchodoch so štátom. Práve tomuto má zamedziť protischránkový zákon, ktorý vstúpil do platnosti v januári tohto roku. Či vďaka nemu klesne aj počet firiem v daňových rajov, je otázne. Milan Seliak upozorňuje, že „o verejné obstarávanie sa zväčša nezaujímajú podniky so sídlom v daňových rajoch z hľadiska prvej úrovne vlastníctva“. Firmy, ktoré budú chcieť utajiť vlastníka, podľa neho nepôjdu do štátnych tendrov priamo, ale cez subdodávateľov.
Aj Slovensko by mohlo byť daňovým rajom
Milan Seliak, business development consultant Bisnode Slovensko
Aké sú dôvody rekordného množstva slovenských firiem v daňových rajoch?
Hlavnými dôvodmi sú predovšetkým daňová optimalizácia, ochrana majetku spoločnosti a anonymita vlastníkov. Ak by tieto výhody ponúkala aj naša krajina, odchodov do destinácií, ktoré môžeme definovať ako daňové raje, by bolo určite menej. Zároveň by sme boli atraktívnejšou krajinou pre firmy zo zahraničia. Ak by bolo naše podnikateľské prostredie skutočne kvalitné, mohli by sme byť príležitosťou napríklad pre firmy z Veľkej Británie, ktoré po brexite budú hľadať nové sídla v rámci krajín Európskej únie.
Aký je medzi týmito firmami podiel tzv. schránkových firiem?
Je veľmi ťažké rozlíšiť, kedy ide o takzvanú schránkovú firmu a kedy sú majiteľmi reálne právnické či fyzické osoby z uvedenej krajiny. Existuje však predpoklad, že vlastníci spoločností z exotických destinácií sú vo väčšej miere fiktívni. No upozorňujem, nie je to pravidlo.
Najobľúbenejším daňovým rajom medzi našimi firmami je Holandsko. Prečo práve táto krajina?
Holandsko je členskou krajinou Európskej únie, ktorá nepodlieha dvojitému zdaneniu. Tento fakt je výhodný najmä pre medzinárodné holdingové spoločností, ktoré sú tak oslobodené z platenia daní z dividend a kapitálových príjmov. Rovnako je tu ďalší dôležitý moment – v Holandsku neplatí daň z duševného vlastníctva, nezdaňujú sa napríklad autorské honoráre či licenčné poplatky. Preto je krajina napríklad príťažlivá pre hudobníkov. Daň z príjmov sa síce pohybuje medzi 20 až 25 percentami, no nadnárodné firmy majú osobitné dohody s daňovými úradmi.
Platia tieto dôvody aj pre „skokana roka“ Cyprus?
Cyprus spája viacero výhod naraz – nízke daňové zaťaženie vo výške 12,5 percenta, absolútnu anonymitu vlastníctva a nulovú daň z dividend. Zaujímavá je napríklad aj stabilita podnikateľského prostredia po prekonaní bankovej krízy. Zároveň platí, že Cyprus je členskou krajinou EÚ a nepodlieha tak dvojitému zdaneniu a rôznym sankciám pre krajiny mimo Únie.
