Voľné dni dokážu niekedy poriadne zamiešať štatistikami o ekonomických ukazovateľoch. Platí to aj o najbližšom sviatku -- Veľkej noci, na ktorú sa tiež viaže Veľký piatok a Veľkonočný pondelok. Ak Veľká noc pripadá na začiatok apríla, zníži produkciu ekonomiky v druhom štvrťroku v porovnaní s prvým. Prvý štvrťrok je na tom lepšie aj pre vyššie spotrebiteľské výdavky súvisiace s Veľkou nocou. Spotreba sa pritom na tvorbe hrubého domáceho produktu podieľa asi polovicou. "Ľudia nakupujú asi dva týždne pred sviatkami, kvôli cenovým akciám," povedala Jana Jakúbeková zo Štatistického úradu SR. Tesne pred sviatkami sa obdobie prechodného zníženia cien končí, ceny opäť začínajú rásť a nákupy preto klesajú.
"Ekonomika počas voľných dní nespí, a to vďaka nepretržitým prevádzkam," poznamenal hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Martin Barto. Okrem toho veľa ľudí, ako napríklad aj novinári, musí plniť určité úlohy bez ohľadu na to, či je sviatok alebo nedeľa. Výška produkcie počas sviatku sa odvíja od viacerých faktorov. Jedným z nich je ročné obdobie. "V zime sú vyššie náklady na teplo aj na elektrinu," dodáva. V lete sa totiž kúriť nemusí a dni sú dlhšie ako noci. Podiel produkcie cez sviatočný deň ďalej závisí od rôznych kultúrnych a náboženských zvyklostí. To má zasa vplyv napríklad na tržby reštauračných prevádzok.
Pre zamestnávateľa znamenajú sviatky dodatočné mzdové náklady, za ktorými však nestojí práca. Ak zamestnanec počas sviatku nepracuje, odmenený je ako v ktorýkoľvek iný pracovný deň. "Zamestnanec to priamo necíti, mzdu má rovnakú, a to, že odpracuje menej hodín, chápe ako určitý sviatok, ktorý mu dal štát, dodatočné náklady však v konečnom dôsledku hradí zamestnávateľ," povedal Páleník. Ak zamestnanec cez sviatok pracuje, denná mzda sa zvyšuje o 50 percent, v štátnej správe je to dokonca o sto percent.
StoryEditor