Medziročná miera inflácie na Slovensku dosiahla v januári hodnotu 0,7 percenta. Ide o zvýšenie v porovnaní s decembrom 2016, kedy bola jej hodnota na úrovni 0,2 percenta. Ceny tovarov a služieb sa v medziročnom porovnaní zvýšili rýchlejšie, než predpokladali analytici.
Spotrebiteľské ceny v krajine tak rástli najrýchlejšie od septembra roku 2013. Štatistický úrad, NBS aj analytici očakávajú, že inflácia sa ešte zrýchli a ceny porastú tempom viac ako jedno percento.
Prečítajte si odpovede oslovených analytikov.
Ronald Ižip, hlavný analytik TRIM Broker: "Svet potrebuje infláciu. Vysokú infláciu. Je to najmenej bolestný spôsob, ako sa zbaviť obrovského dlhu a vymaniť sa zo súčasnej dlhovej krízy. Avšak inflácia na úrovni 0,7 percenta nie je potrebnou infláciou. Ak je priemerný úrokový náklad v ekonomike 3 percentá, ekonomika (reálny rast + inflácia) musí byť minimálne na úrovni 3 percent, aby sa celkový dlh nezvyšoval. K ideálnej inflácii sme ešte veľmi ďaleko.
Naopak, odrazili sme sa iba od dna a Slovensko už nie je v deflácii. Obávam sa však, že opäť, tak ako v roku 2011, či 2014, sú to plané nádeje, že nás čaká väčší rast. Žijeme v dobe ľadovej, v dobe deflačnej. Trumpove očakávania a vyššia cena ropy môžu mať na infláciu iba dočasný vplyv."
Richard Koza, investičný poradca: "Áno, inflácia je skutočne na vzostupe a vyzerá to, že ceny začínajú rásť. Dá sa očakávať, že najmä ceny potravín a služieb porastú. Teda tam, kde to pocíti väčšina ľudí.
Možno očakávať, že sa pre mnoho ľudí stane rada tovarov a služieb nedostupná. Dôjde rozhodne k zníženiu životnej úrovne. Nízke úrokové sadzby nedovolia ľuďom získať aspoň niečo na úrokoch a reálna kúpna schopnosť na základe mzdy sa bude zhoršovať.
Peter Bukov, hlavný analytik TopForex: " Vzhľadom na to, že Slovensko v rokoch 2014 – 2016 zažívalo defláciu a ceny tovarov a služieb klesali, aktuálne čísla inflácie nemôžu nijako ohroziť životnú úroveň. Bolo zrejmé, že kvantitatívnym uvoľňovaním, ako sa nazýva dodávanie nových peňazí do obehu zo strany Európskej centrálnej banky, sa inflácia skôr či neskôr pohne smerom nahor. Tento prvotný cieľ ECB sa pomaly začína napĺňať nielen v eurozóne, ale v celej Európe.
Aj keď v Európe najsilnejšie ťahajú infláciu nahor ceny energií, na Slovensku to neplatí. Ako ukázali posledné týždne tohto roka, vláda neváhala zasiahnuť proti vyšším distribučným poplatkom a udržala ceny bez zmeny. Jediný dôvod na obavu môžu mať ľudia s úverom na bývanie. V EÚ je už dnes dostatok fundamentov, aby sa smerom nahor pohli výnosy, čo by naštartovalo úroky pri úveroch na bývanie k rastu.
Predpokladám, že koncom roka by sme mohli byť svedkami vyšších úrokov aj na Slovensku. V podobnej situácii budú aj naši západní susedia: aj keď majú Čechy vlastnú centrálnu banku, je možné, že pri silnom raste inflácie bude musieť aj ČNB zdvihnúť úrokové sadzby."
Ono totiž po malom skoku príde zrejme skutočne silný cenový šok. Možno nie hneď, ale skôr alebo neskôr áno. Vďaka neobmedzenému tlačeniu peňazí radom centrálnych bánk, vrátane ECB a aj ČNB, sa do ekonomiky dostáva stále viac a viac peňazí, ktorá tam jednoducho nemajú byť."
Kamil Boros, analytik X-Trade Brokers: "Infláciu ťahali v januári nahor predovšetkým tri zložky - vyššie ceny palív, zdravotníckych tovarov a služieb a tabaku. Čo sa týka palív, tak tam to je spôsobené medziročným rastom rastom cien ropy, ktorý by mal infláciu medziročne zvyšovať ešte do marca/apríla, pokiaľ výraznejšie cena ropy medzitým neposkočí, tak by sa tento efekt mal začať od jarných mesiacov rozpadať.
Čo sa týka zdravotníctva a tabaku, tak tam je dôvod potrebné hľadať v novoročnej zmene cenníkov a kolkov. V ďalších mesiacoch by sa už ceny zvyšovať nemali. Keď nepočítame efekt cien palív, ktorý by mal dosiahnuť onedlho strop, nečakáme do ďalších mesiacov prudší rast cien, strop by na tento rok mala inflácia z nášho pohľadu dosiahnuť niekedy v jarných mesiacoch.
Je však potrebné povedať, že taká nízka inflácia, akej sme boli svedkami v posledných rokoch, by sa nemala tak skoro zopakovať. Ekonomický rast bude ťahať nahor predovšetkým ceny služieb, v ktorých tvorí vyšší podiel cena práce, ktorá pôjde s ekonomickým rastom hore. Rast cien tovarov, pri ktorých je podiel práce na cene nižší, by mal ostať nízky."
Adam Trňan, analytik spoločnosti Capital Markets "1. Vyššie ceny si Slováci mohli všimnúť najmä na čerpacích staniciach, kde tieto ceny vzrástli pomerne rýchlo vzhľadom na obmedzenie ťažby OPECom (asi o 10 percent). Rast cien palív mal teda významný podiel na náraste celkovej inflácie v posledných mesiacoch. Okrem toho taktiež začínajú mierne rásť aj ceny potravín, ktoré dlhší čas klesali prípadne stagnovali preto by to pre spotrebiteľov nemalo byť až také prekvapenie. Navýšenie cien v priemere však nebude vôbec výrazné preto dopad na vnímanie Slovákov by nemal veľký pričom tí, ktorí netankujú si takýto rast cien ani nemusia všimnúť.
2. Samozrejme ceny tovarov v maloobchodoch už našli svoje dno a dá sa očakávať, že aj vďaka rastúcej zamestnanosti a dopytu budú ceny rásť aj v budúcnosti. Za celý rok 2017 by mala inflácia však dosiahnuť podľa MF SR len 1,1 percenta čo je stále približne polovičné číslo ako želanie ECB, ktorá by si ju priala tesne pod 2 percentami. Potraviny by mali rásť o 1,5 percenta , čo vzhľadom na 2 roky poklesu a nízkej základni je očakávané. Aj preto sa očakáva, že v roku 2018 rast cien potravín opäť spomalí a to na 1,3 percenta pričom celková inflácia zrýchli na 1,7percenta.
3. Určite nedôjde k poklesu životnej úrovne skôr naopak, dlho trvajúcim poklesom cien by sa mohla ohroziť produkcia firiem, mohli by sa kopiť problémy krajín s vyššími dlhmi, spotrebitelia by časom mohli začať obmedzovať nákupy. Na druhej strane je pravda, že dôjde k nižšiemu rastu reálnych miezd z ktorých niečo ukrojí inflácia avšak rast nominálnych miest by mal naďalej akcelerovať. Pozitívny bude najmä lepší výber daní spôsobený rýchlejším rastom nominálnych miezd."
Stanislav Pánis, analytik J&T Banky. "Odraz inflácie bol očakávaný. Stojí za tým odznenie vplyvu zníženia DPH na vybrané potraviny spolu s vyššími cenami pohonných hmôt a potravín, čo je dôsledkom vývoja na komoditných trhoch. Zároveň akceleruje tempo rastu dopytovej čistej inflácie ako výsledku solídneho rastu ekonomiky a zlepšovania sa trhu práce pri raste reálnych disponibilných príjmov.
Ceny tovarov v obchodoch vo všeobecnosti mierne porastú a to isté platí aj o službách pri ďalšom raste domáceho dopytu. Celkový rast cenovej hladiny by mali naďalej tlmiť regulované ceny. No napriek rastu spotrebiteľských cien nepríde k poklesu životnej úrovne. Nominálne mzdy v dôsledku už zmieneného silného trhu práce, by totiž mali ďalej dynamicky rásť, rýchlejšie ako spotrebiteľské ceny."
Jakub Rosa, analytik spoločnosti Across Private Investments: "Pri pohľade na okolité štáty EÚ (najmä na Nemecko a Českú republiku) bolo otázkou času, kedy sa vyššie inflačné tlaky aj prostredníctvom importovanej inflácie prenesú do našej ekonomiky. Nie je žiadnym prekvapením, že k nárastu cenovej hladiny na začiatku roka pomohla najmä zrýchlená dynamika cien pohonných látok v dôsledku rastúcich cien ropy na svetových trhoch.
Pozitívne vplýval taktiež nárast cien služieb a výrazne prispelo aj spomalenie poklesu cien potravín v dôsledku odznenia vplyvu nižšej sadzby DPH. Proti trendu sa naopak vyvíjali regulované ceny energií, ktoré podľa dát ŠÚ SR medziročne poklesli o 1,7 percenta.
Pokračujúce oživovanie ekonomiky a pozitívna dynamika na trhu práce bude v priebehu roka pozitívne vplývať na rast miezd, čo výraznejšie podporí nárast dopytovej inflácie, ktorá zatiaľ nejavila známky vyššej akcelerácie. Aj napriek výraznejšiemu nárastu spotrebiteľských cien na začiatku roka však nemožno hovoriť o udržaní nastoleného trendu.
Spotrebiteľské ceny na Slovensku budú počas roka aj naďalej – v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ - rásť pomerne pomaly. Prognózy NBS hovoria o priemernom náraste cenovej hladiny v roku 2017 tesne nad úrovňou 1 percento, čo znamená, že inflácia v roku 2017 Slovákom príliš veľa z peňaženiek neukrojí."