Aj keď zatiaľ veľmi pomaly. Začiatkom februára sa objavili správy, že moslimské banky v Pakistane sa usilujú o vznik platformy pre obchod s komoditami. Bankovníctvo spĺňajúce zásady Koránu bude navyše súčasťou bankového sektora aj v Rusku, Indii alebo Kirgizsku.
Kým Pakistan chce nákup a predaj surovín po vzore Západu ešte len zaviesť, v Malajzii už podobný systém majú. Zákonodarcovia a banky v Kuala Lumpur teraz rokujú o väčšom prepojení tamojších bankových domov s cieľom uviesť na trh nové produkty. Ďalšie krajiny ako India alebo Kirgizsko upravili legislatívu tak, aby tamojšie banky mohli ponúkať aj služby vyhovujúce pravidlám islamu.
Svetová pozornosť je teraz napriek tomu najviac upriamená na konzervatívny Pakistan, kde finančné domy rokujú s burzou s účelom lepšie využiť nadmernú likviditu, ktorá už presahuje objem 400 miliárd pakistanských rupií (vyše 3,55 miliardy eur).
Obchodovanie na novej platforme bude prebiehať na báze murabaha transakcií, čo je spôsob, ako financovať nákup tovaru vopred, bez toho, aby kúpna strana platila úrok. Ten totiž právo šaría zakazuje. Ak dohoda medzi tamojšími autoritami nastane, krátkodobé financovanie zaistia práve islamské banky. Rokovania sa teraz točia okolo toho, čo presne bude na platforme možné nakupovať a predávať.
Nákup ropy za hotové
"V návrhu je nákup ropy za hotovosť a následný predaj tretej strane s odkladom platby," povedal pakistanskému serveru The News International dobre informovaný zdroj. "Niektorí hráči pracujú na spôsobe, ako komoditnú platformu murabaha prepojiť s medzinárodnými burzami s cennými papiermi v Dubaji, Londýne alebo Malajzii," dodal.
Návrhy musí teraz posvätiť rada šaría pri Pakistanskej štátnej banke (SBP). Tá podľa všetkého už zasadla a teraz zvažuje pre a proti. Podľa všetkého ju totiž prebytočné peniaze tlačia a má záujem ich nejako využiť.
Pakistanská finančná revolúcia sa má týkať aj drobnejších sporiteľov, ktorí sa na miestnom bankovníctve doposiaľ nepodieľajú. Zmien sa má dočkať aj vládou riadený program národných úspor.
Islamabad teraz zvažuje, že drobným sporiteľom umožní vkladať svoje úspory výmenou za štátne dlhopisy sukuk, teda formu cenných papierov, ktoré sú v súlade s moslimskou vierou. Hovorca tamojšej centrálnej banky finančnému serveru MENAFN potvrdil, že vláda by vďaka novým dlhopisom získala značné prostriedky pre investície a financovanie chodu štátu.
Pakistanská vláda vydala v rokoch 2008 až 2016 celkovo osemnásť domácich sukukov, vďaka ktorým získala 668 miliárd rupií (takmer 6 miliárd eur). Tie však boli prispôsobené investičnej schéme klasických bánk a zanedbávali tak prípadných záujemcov z radov bežných Pakistancov.
Svetová banka vo svojej správe uvádza, že pakistanský priemysel a obchod bude potrebovať omnoho viac prostriedkov, než má v súčasnosti k dispozícii. Slabý prístup ku kapitálu je podľa americkej inštitúcie jednou z hlavných bŕzd v naplnení potenciálneho ekonomického rastu.
Aj v Rusku a Kirgizsku
Islamský štýl bankovníctva sa rozmáha aj v ďalších ázijských krajinách. V indickom štáte Gudžárát sa bude otvárať saudskoarabská Islamská rozvojová banka, ktorá má napomôcť obchodu medzi moslimskými krajinami a Indiou.
Indická centrálna banka tento krok už v minulosti odporučila vláde za účelom zapojenia častí spoločnosti, ktoré sa doteraz nemôžu z náboženských dôvodov podieľať na finančnom sektore. Islamské bankovníctvo bude po novom súčasťou bankového sektora aj v Rusku a Kirgizsku.
Moslimské bankovníctvo si všimol aj Medzinárodný menový fond (MMF). Výkonný orgán finančnej inštitúcie so sídlom vo Washingtone zorganizoval začiatkom februára vôbec prvé zasadnutie na danú tému. "Islamské bankovníctvo rýchlo rastie na objeme a komplexnosti. Zároveň predstavuje výzvu pre dozorné orgány a centrálne banky," uviedol MMF v tlačovej správe.
Šaría bankovníctvo možno dnes nájsť vo viac ako 60 krajinách po celom svete. Podľa MMF bude do budúcnosti stúpať ako jeho úloha v globálnej bankovej komunite, tak s ním spojené riziká - najmä začlenenie islamských finančných pravidiel.