Dánsko sa dlhodobo chváli štedrým sociálnym systémom aj dobre fungujúcou ekonomikou. Vláda však chystá zmeny. Sociálny štát by sa mal stať minulosťou a obeťou znižovania daňového zaťaženia. Severské kráľovstvo je totiž považované za krajinu s veľmi vysokým zdanením. Schválenie legislatívy teraz závisí na krajnej pravici, ktorá sa súčasného sociálneho systému paradoxne nechce vzdať.
Podobný scenár už zažilo veľa európskych krajín. Vlády posvätili rast veku odchodu do dôchodku a zaviedli škrty v sociálnych programoch. Vždy ako opatrenie na neľahkú ekonomickú situáciu. Podobné kroky teraz navrhuje aj vláda v Dánsku. Dôvody však na to má úplne iné.
Kým Taliansko a Grécko si škrtaním v štedrom sociálnom systéme chcú nakloniť európske inštitúcie, ktoré im poskytujú pravidelnú pomoc, Dánsko je naopak podľa štatistík Európskej únie v riadení štátu vysoko efektívne. Krajina sa môže pochváliť nízkou nezamestnanosťou a silnou ekonomikou. "Fiškálne riziká pre Dánsko sú z krátkodobého, strednodobého aj dlhodobé hľadiska malé," píše sa v správe EÚ (celú správu nájdete tu).
Severania sa doteraz môžu tešiť zo štedrého sociálneho systému. "Tento systém je, podobne ako v iných severských krajinách, postavený na princípoch rovnosti či skôr rovnostárstva, solidarite a rovnom prístupe k širokému spektru štátom poskytovaných a štedro dotovaných služieb," uviedol pre iDNES.cz politológ z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne Vlastimil Havlík.
Prečo meniť systém, ktorý funguje?
Ponúka sa otázka, prečo vládnuce politické špičky navrhujú zmenu systému, ktorý funguje. Dôvodom sú dane, ktoré sú práve kvôli nutnosti financovať tento systém bez preháňania obrovské. Daňová záťaž v Dánsku je najvyššia zo všetkých členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj. V súčasnosti podľa portálu Finance.cz tvoria asi 50 percent HDP.
"Chceme presadzovať spoločnosť, kde je lepšie zabezpečiť vlastnú rodinu predtým, než odovzdáte veľkú časť svojho príjmu na výdavky pre zvyšok spoločnosti," povedal agentúre Bloomberg dánsky premiér Lars Løkke Rasmussen z liberálnej strany Venstre.
Rasmussen zatiaľ nepredstavil žiadne podrobnejšie detaily plánovaných reforiem. Nevie sa teda, o koľko by daňové zaťaženie kleslo. "Vláda nemá v parlamente väčšinu, čiže možno očakávať skôr menšiu zmenu smerom k oslabeniu sociálneho štátu, udržateľnosti výdavkov a zníženie daňového zaťaženia," domnieva sa Havlík.
Na politické nezhody ostatne doplatil už skorší návrh na zníženie daní. Vtedy schválenie legislatívy zablokovala opozičná krajne pravicová Dánska ľudová strana. Tá dlhodobo bojuje za zachovanie súčasného sociálneho systému, ako pripomína blog The Governance. Zoštíhľovanie sociálnych výhod by strana schválila iba pre imigrantov.
Veľké daňové zaťaženie
Dánsko má podobne ako väčšina západoeurópskych krajín progresívne zdanenie. Ľudia odvádza dvojakú daň z príjmu - centrálnu a miestnu. Centrálna zložka sa podľa výšky príjmu môže vyšplhať až na 15 percent. Miestna sa bežne pohybuje v rozmedzí 20 až 27 percent. Zdravotné a sociálne poistenie si platí vždy zamestnanec sám, firma neprispieva.
Ak sa pozrieme na výšku DPH, situácia nie je o nič lepšia. Krajina má jednotnú sadzbu 25 percent. Veľmi vysoké sú aj spotrebné dane, teda napríklad daň z alkoholu či z pohonných hmôt.
Ak chce vláda znížiť daňovú záťaž, pochopiteľne budú v štátnej kase chýbať peniaze. Logickým krokom je teda obmedzenie sociálnych výhod. Ďalším spôsobom ako výpadok príjmov rozpočtu kompenzovať má byť zvýšenie zamestnanosti. V tomto ohľade však nemá krajina už kam rásť. Nezamestnanosť je totiž v Dánsku dlhodobo minimálna. Lákanie pracovníkov z cudziny sa potom v súčasných náladách v Európe rovná politickej samovražde.
Tŕnistá cesta parlamentom
Jediným riešením je motivácia mladých ľudí k nástupu do zamestnania a posunutie veku odchodu do dôchodku. Vláda plánuje zo súčasných 65 rokov posunúť odchod do penzie o dva roky. Omladinu by potom do pracovného procesu mali nalákať výhodné pôžičky na bývanie a zabezpečenie vlastného života.
Cesta na schválenie novej legislatívy však bude tŕnistá. Strana Venstre sa v parlamente môže oprieť o koaličnú Liberálnu alianciu a konzervatívcov. Koalícia drží iba 53 mandátov z celkových 179. Spoliehať sa tak pri hlasovaní musí na ďalších 37 mandátov Dánskej ľudovej strany (na zloženie dánskeho parlamentu sa môžete pozrieť tu). Tá však, ako už bolo povedané, oslabovaniu sociálneho štátu príliš neholduje. Situáciu by však mohla využiť pre presadenie protiimigračních opatrení, ktoré sú základom jej programu.
Ustupovať nehodlajú ani ďalšie opozičné strany. "Vláda sa vydala na ideologickú výpravu smerom od severského sociálneho štátu," tvrdí Benny Engelbrecht, expert na finančný sektor najväčšej opozičnej strany Sociálni demokrati (viac o takzvanom severskom sociálnom systéme nájdete tu).
Veľkou neznámou navyše zostáva, ako by na navrhované zmeny reagovala verejnosť. Vládny predpoklad, že ľudia uprednostnia nižšie dane výmenou za obmedzenie doterajších benefitov, sa môže ukázať ako nesprávny.
"Myslím, že reakcia verejnosti bude zmiešaná. Skôr pravicovo orientovaní voliči zmeny smerujúce k vyššej zodpovednosti jednotlivcov privítajú, ľavicovo orientovaní voliči budú skôr kritickí. Možno očakávať, že diskusia o reforme posilní tradičný stret ľavice a pravice a mohol by výhľadovo posilniť sociálnu demokraciu a radikálne ľavicovú Socialistickú ľudovú stranu," dodáva Havlík.