Štát zlepší životné podmienky Rómov z tridsiatich osád

Na výstavbu nájomného bývania je v budúcoročnom štátnom rozpočte vyčlenená viac ako jedna miliarda korún. Z nej 180 miliónov je určených na špeciálny účel - podporu výstavby nájomných bytov takzvaného nižšieho štandardu. Ďalších okolo tristo miliónov by malo ísť na financovanie technickej vybavenosti. V praxi stavajú byty nižšieho štandardu obce a mestá najmä pre súčasných obyvateľov rómskych osád. Spomínané financie na infraštruktúru sú dokonca určené výhradne na riešenie situácie vo vybraných 30 rómskych osadách, pretože súvisia s realizáciou projektu Phare.
Nižší štandard znamená, že v bytoch je iba lokálne kúrenie. Podlahy netvoria parkety, ale cementový poter, byty nemajú kuchynskú linku a okolo umývadla je namiesto obkladačiek náter olejovou farbou. Podľa posledných smerníc ministerstva výstavby priemerné obstarávacie náklady na takéto byty nesmú prekročiť 9 650 korún na štvorcový meter podlahovej plochy. Od roku 1999, keď sa s takouto výstavbou začalo, štát podľa štatistík rezortu týmto spôsobom dotoval výstavbu približne päťsto nájomných bytov v rómskych osadách. Pri viac ako 530 bytoch podporil vybudovanie technickej infraštruktúry, teda vodovodu, elektrických rozvodov či cestných komunikácií.
Význam podpory lepšieho bývania v rómskych osadách je podľa Sekretariátu splnomocnenkyne vlády pre rómske komunity jednoznačný. "Bez komplexnej podpory bývania rodín, osobitne v segregovaných rómskych osadách, je ťažké hovoriť o akýchkoľvek integračných projektoch," uviedla splnomocnenkyňa Klára Orgovánová. V dôsledku zhoršovania sa bytových problémov rodín je totiž podľa nej možné predpokladať, že sa zvýši migrácia Rómov, či už v rámci Slovenska alebo do krajín, v ktorých ich rodiny očakávajú lepšie životné podmienky. Faktom, na ktorý upozorňuje, však je, že mnohé obecné úrady sa ešte stále zdráhajú začať s výstavbou bytov pre Rómov vo svojej obci. Či už preto, že sa obávajú zvýšeného nárastu Rómov, alebo predstavitelia obce žijú v presvedčení, že nedôstojné životné podmienky prinútia Rómov jednoducho sa odsťahovať preč. Existuje však rad obcí, ktoré dotačné zdroje úspešne využili. V Košickom kraji, kde je vysoký podiel rómskeho obyvateľstva, to boli napríklad Bystrany, Spišská Nová Ves, Nálepkovo, Arnutovce, Spišské Tomašovce a Hrabušice.

Motiváciou má byť účasť na výstavbe
Základnou otázkou daňového poplatníka pri podpore rómskeho bývania je: Keď už štát vynaložil prostriedky, ako zabráni tomu, aby sa nové byty opäť nezničili? Podľa poradcu sekretariátu splnomocnenkyne Michala Šebestu, existujú dva spôsoby, ako tomu predchádzať. "Prvým je, že Rómovia sa zväčša na výstavbe sami podieľajú," hovorí Šebesta. Pravidlo, že štát udelí dotácie na výstavbu bytov nižšieho štandardu vo výške osemdesiat percent obstarávacích nákladov a zvyšok si budúci nájomníci odpracujú, zaviedol rezort výstavby pred troma rokmi. "Ak si človek sám zasadí okno do stavby, je len malý predpoklad, že ho v budúcnosti zničí," domnieva sa Šebesta. Preventívne pôsobí aj prítomnosť sociálnych pracovníkov, ktorí vo väčšine prípadov v obciach s takýmito bytmi pracujú. Projekty obytných budov nižšieho štandardu sú navyše tvorené tak, aby mali minimálne spoločné priestory. Tie na anonymných sídliskách typu košického Luníka IX najviac postihuje vandalizmus.

Rómske osady na Slovensku
- Ku koncu roku 2001 bolo na Slovensku evidovaných 620 rómskych osídlení mestského aj vidieckeho typu s celkovým počtom obyvateľov 139 560, čo tvorilo 24 342 rodín žijúcich v 15 016 obydliach
- Z celkového počtu 620 rómskych osídlení je 154 situovaných mimo miest a obcí a 466 osídlení sa rozprestiera na okraji, resp. v tesnej blízkosti miest či obcí
- Počet chatrčí je 4 511
- V súčasnosti sa realizuje sociografické mapovanie rómskych osídlení, výsledky by mali byť známe vo februári 2004
- Na výstavbu nájomných bytov a technickej vybavenosti pre Rómov v osadách štát od roku 1999 poskytol dotácie zhruba 250 mil. Sk
Zdroj: Úrad vlády SR, MF SR