Donald Trump vo svojom rozpočte počíta okrem iného s razantným osekaním sociálnej a hospodárskej pomoci pre baníkov prepustených po uzavrení uhoľných baní. Na škrty doplatia hlavne obyvatelia Kentucky a Západnej Virgínie, ktorí za Trumpa hlasovali v novembrových voľbách, píše agentúra Reuters.
Apalačské vrchy boli po dlhé desaťročia krajom uhlia a oceliarní. Niekdajšia prosperita je však dávno preč. Ťažba od 90. rokov konštantne klesá, bane sa zatvárajú, mizne práca i ľudia. Zostali len kopce rozorané rýpadlami a prázdne mestá. Úroveň chudoby je tu jedna z najvyšších v USA, počet zomretých prevyšuje počet narodených.
Úpadku napomohla aj vláda Baracka Obamu, ktorá zaviedla prísne obmedzenia emisií z elektrární. Len v Západnej Virgínii ťažiari za osem rokov Obamovej vlády prepustili 12 000 ľudí. Niet preto divu, že miestni na jeseň masívne podporili Donalda Trumpa, ktorý sľuboval, že americkým baníkom a oceliarom vráti prácu a zruší Obamove ekologické regule. Realitný magnát v Západnej Virgínii získal 69 percent hlasov, v Kentucky 62,5 percenta.
Teraz to však vyzerá, že Trump na svojich voličov z Apalačských hôr zabudol. V návrhu rozpočtových škrtov, ktoré vo štvrtok predložil Kongresu, počíta aj s drastickým obmedzením financovania Apalačského regionálneho výboru (ARC) a Správy ekonomického rozvoja USA, teda organizácií, ktoré pomáhajú Západnej Virgínii a Kentucky zotaviť sa z úpadku a naštartovať diverzifikáciu ekonomiky.
Uhlie dôjde, tušia baníci
Proti okresaniu pomoci sa už ozývajú prvé kritické hlasy. "Prezident vyhral voľby vo vidieckych oblastiach. Skutočne by som bol rád, ak by využíval program ARC a pomohol nám k tomu, aby sme si dokázali pomôcť sami," povedal republikánsky kongresman Hal Rogers, ktorý zastupuje uhoľné okresy Kentucky.
Počas rokovaní o rozpočte chce zo všetkých síl bojovať za zachovanie financovania pomoci pre baníkov.
Trumpove škrty by mali federálnej vláde ušetriť 340 miliónov dolárov. Zástancovia obmedzovania pomoci tvrdia, že agendu ARC by mali prevziať jednotlivé štáty, aby sa zabezpečila transparentnosť a predišlo sa duplicitným výdavkom. Sama ARC tvrdí, že jej projekty vytvárajú 23 670 pracovných pozícií, jej vzdelávacími a rekvalifikačnými kurzami prejde 49 000 robotníkov a študentov.
Jedným z nich je Rigel Preston, 38-ročný bývalý baník z východného Kentucky, ktorý získal platené miesto stážistov v technologickej spoločnosti Interapt. Rovnako ako mnoho ostatných baníkov je presvedčený, že ťažba uhlia v Apalačských horách je minulosťou a nezvrátia to ani Trumpove plány na zrušenie ekologických regulácií. "Moje skúsenosti z bane mi hovoria, že to skončilo. Uhlie jedného dňa jednoducho dôjde," usudzuje Preston.
Firma Interapt verí, že v chudobnom regióne zoženie nových zamestnancov a teraz hľadá stovku záujemcov, ktorým zaplatí 36-týždenný kurz programovania. "Východ Kentucky nám ponúka príležitosti a skúsenú pracovnú silu. Nežijú tu len ľudia, ktorí by čakali, až sa zase otvoria bane," myslí si šéf spoločnosti Ankur Gopal.
Za koncom uhlia je aj lacný zemný plyn
Denník The Washington Post predpokladá, že Trump ešte tento týždeň podpíše dekrét proti Obamovej klimatickej politike. Direktíva by mala vládu poveriť, aby upravila nariadenie týkajúce sa obmedzenia emisií oxidu uhličitého v uhoľných elektrárňach a aby zrušila moratórium na prenájom pozemkov k rozširovaniu ťažby čierneho uhlia.
Trump tiež krátko po svojom nástupe do úradu podpísal dekrét, ktorým zrušil Obamovu reguláciu zameranú na ochranu vodných tokov. V Západnej Virgínii je kvôli následkom ťažby uhlia znečistených 22 percent riek a potokov. Prezident tvrdí, že tým zachráni 77 000 pracovných miest, analýzy toto tvrdenie však spochybňujú.
The Washington Post upozorňuje, že z nezamestnanosti v "uhoľných štátoch" nemožno viniť len opatrenia na ochranu životného prostredia a Baracka Obamu. Úpadok uhoľného priemyslu začal dávno pred jeho nástupom do úradu a na prepúšťaní sa podieľa rad faktorov, napríklad vyššia efektivita spôsobená automatizáciou a predovšetkým fakt, že mnoho elektrární prechádza na lacnejší a čistejší zemný plyn.