České ministerstvo financií a Česká národná banka (ČNB) sa nemôžu dohodnúť na úvere Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Česku tak hrozí hanba, ak by sľúbený úver neposlalo.
Spor medzi ministerstvom financií vedeným Andrejom Babišom a ČNB, na čele ktorej stojí Jiří Rusnok, sa môže skončiť medzinárodnou hanbou. A to v prípade, ak by Česko pre túto hádku neposkytlo pôžičku MMF. To by znamenalo, že by nesplnilo svoj sľub ako jediný štát z 35 krajín, ktoré sa k tomu zaviazali.
Devízové rezervy
Česko by tento rok malo fondu požičať 1,5 miliardy eur. Peniaze má poskytnúť ČNB zo svojich devízových rezerv. ČNB to však podmieňuje tým, že ministerstvo financií sľúbi zabezpečenie úveru pre prípad jeho nesplatenia a tiež kompenzáciu nákladov v súvislosti s jeho poskytnutím. Teda aby jej sľúbilo doplatiť rozdiel medzi tým, čo úver vynesie v MMF, a tým, čo by mohol vyniesť, keby centrálna banka peniaze investovala inam.
V prípade minulej pôžičky menovému fondu v roku 2012 ČNB takéto záruky a kompenzácie od ministerstva financií dostala. "Keďže právna situácia je v prípade aktuálnej bilaterálnej pôžičky zhodná ako v prípade predchádzajúcej bilaterálnej pôžičky pre Medzinárodný menový fond, ČNB požaduje tiež zhodnú úroveň jej zabezpečenia," potvrdil hovorca banky Marek Zeman.
Problém so zárukou
ČNB však u ministerstva financií nepochodila. Ministerstvo nemá problém s poskytnutím záruky pre prípad nesplatenia úveru. To je koniec koncov len formalita, pretože MMF je považovaný za jedného z najspoľahlivejších dlžníkov na svete. Ministerstvo financií však odmieta kompenzácie za prípadný ušlý zisk.
"Považujeme to v danej situácii za neprimerané a nedostatočne odôvodniteľné zaťaženie pre štátny rozpočet," uviedla hovorkyňa ministerstva Kateřina Vaidišová. Podľa nej je vzhľadom na súčasné nízke úroky na trhoch otázka, či by ČNB peniaze určené pre menový fond vôbec mohla investovať inam a či by dokázala dosiahnuť vyšší zisk, než ktorý prináša pôžička fondu.
Ministerstvo tvrdí, že momentálne hrozí oveľa menšie riziko ako v čase predchádzajúcich pôžičiek menovému fondu v rokoch 2009 a 2012, teda po finančnej kríze. Nechce preto poskytovať rovnako silné kompenzácie. ČNB však odmieta riskovať a trvá na rovnakom postupe ako v minulosti.
Babiš odmieta podpísať
Vysoko postavený zdroj oboznámený so situáciou pre české Hospodárske noviny (HN) povedal, že úradníci na ministerstve financií žiadosť ČNB podporili s tým, že zodpovedá zvyklostiam. Minister Babiš však kompenzáciu odmieta podpísať. Údajne preto, že nezapadá do ním budovaného mediálneho obrazu, že šetrí všade, kde sa dá.
Česko je spolu takmer so všetkými krajinami sveta akcionárom MMF. Bilaterálne pôžičky sú jedným z nástrojov, pomocou ktorých fond získava peniaze. Nijako nesúvisí s podielom jednotlivých krajín na kapitále fondu.
Poskytnutie pôžičiek je dobrovoľné. Doterajší úver, ktorý Česko fondu poslalo v roku 2012, vyprší tento rok v auguste. MMF ho ani nepoužil. Peniaze predstavujú skôr zabezpečenie pre prípad potreby. Menový fond HN povedal, že novú pôžičku mu zatiaľ sľúbilo 35 krajín. V súčte majú požičať približne 400 miliárd USD (367,78 miliardy eur).
Sobotkov sľub
Podľa zdroja z vedenia ČNB guvernér banky Rusnok žiadal premiéra Bohuslava Sobotku, aby sa neochotou ministerstva financií poskytnúť kompenzácie zaoberala vláda. Sobotka to údajne sľúbil, ale zatiaľ vo veci nič nepodnikol.
Nové prerokovanie sporu na vláde požaduje aj ministerstvo financií, ako oznámilo HN. Babišov úrad chce, aby vláda kompenzáciu pre ČNB odmietla. Hovorkyňa ministerstva Vaidišová však zároveň pripúšťa, že by bolo "mimoriadne nešťastné", keby Česko pôžičku fondu pre domáce spory neposkytlo.