Ladislav Malůšek. FOTO: Ladislav Malůšek/archív
StoryEditor

Daňová legislatíva reaguje na novinky často až s veľkým oneskorením

10.05.2022, 00:18
  • Ladislav Malůšek je jedným z rečníkov konferencie Next Steps in Asset Management.
  • S expertom na dane pre finančný sektor a Janou Fuksovou z advokátskej kancelárie KPMG Legal HN hovorili o zdanení fondov a investorov.

Na utorkovej konferencii budete hovoriť v sekcii Európskej a lokálnej legislatívnej a regulačnej výzvy. Sú dane pre investorov a fondy skutočne výzvou alebo len nechceným výdavkom?

Ladislav Malůšek: Dane sú pre investorov rozhodne témou, ktorá presahuje čisto výdavkovú položku. Český aj slovenský daňový systém je šitý primárne pre klasické malé až stredné, výrobné či predajné spoločnosti. Pre fondy existuje pár špeciálnych ustanovení, ale inak sa riadi všeobecnými pravidlami. A tie sa často v praxi nedajú jednoducho aplikovať na špecifický obchodný model fondov kolektívneho investovania aj fondov kvalifikovaných investorov. Podľa našich skúseností nie je pre fondy často najväčší strašiak výška dane, no to, že nemajú istotu, ako by ich situácia mala byť správne daná. Spätné domeranie dane so sebou totiž nesie oveľa väčšie riziko ako je samotná daň, a to súvisiace sankcie. V Česku môžu penále a úroky z omeškania dosahovať až desiatky percent samotnej domeranej dane. V niektorých prípadoch môže dokonca nejednoznačnosť právnej úpravy viesť až k dvojitému zdaneniu.

Fondy majú veľkú tradíciu v niektorých zahraničných jurisdikciách, je možné sa inšpirovať tam?

Jana Fuksová: Inšpiráciu v krajinách, kde má fondový business veľkú tradíciu, by bolo možné nájsť, no túto inšpiráciu by tam musel hľadať zákonodarca. Samotným fondom ani ich poradcom bohužiaľ zahraničný prístup nepomôže pri riešení zdanenia v Česku alebo na Slovensku. Oblasť priamych daní nie je harmonizovaná, až na čiastkové otázky, a každý členský štát má vlastnú úpravu. V zahraničí sa stretávame pri fondoch niekedy aj s úplne iným systémom zdanenia – v niektorých krajinách fondy vôbec neplatia daň z príjmov, avšak ich daň je odvodená od hodnoty preinvestovaných aktív či iných veličín.

Pre mnohých investorov je v praxi nemilým prekvapením, že aj investície do zabehnutých zahraničných investičných štruktúr, napríklad v Luxembursku, nemajú v Českej republike alebo na Slovensku jednoznačný daňový režim. Ide aj o v dnešnej dobe obľúbené participácie na projektoch typu private equity a venture capital, kde sa používajú štruktúry založené na rôznych typoch partnershipov či trustov. Všeobecne existujú dva možné prístupy, ako k zdaneniu týchto investícií pristúpiť. Oba vedú k zdaneniu, hoci okamih a forma sa môžu líšiť, nejde teda o otázku úspory na „nechcenom výdaji“. Pre investorov, ako z radov inštitucionálnych investorov, tak fyzických osôb, ktoré takto tiež môžu investovať, nejasnosť ohľadom zdanenia prináša značné komplikácie.

Sú zahraničné investície jedinou oblasťou, kde sa fondy stretávajú s problémami?

Ladislav Malůšek: Aktuálnou témou s veľkým presahom na celý sektor sú daňové dosahy implementácie na fondy. Od roku 2018 vybrané finančné inštitúcie používajú na oceňovanie a vykazovanie finančných nástrojov medzinárodné účtovné štandardy, známe ako IFRS, pre fondy bol tento prechod odložený až na rok 2021. V účtovníctve fondov, z ktorých pri stanovení dane z príjmov vychádzame, došlo k výrazným zmenám – najmä sa zmenil spôsob oceňovania investícií. Daňová legislatíva ani finančná správa však na túto zmenu nijako nereagovali. Vzniká teda množstvo nejasností, predovšetkým, ako zohľadniť prechod na nový režim. Možno predpokladať, že prechod na nový režim by mal byť daňovo neutrálny, ale zákonná úprava to nijako výslovne nerieši.

Daňovo neutrálne? Myslíte, že by sa nemal prechod daniť?

Ladislav Malůšek: Nie nevyhnutne. Podľa môjho názoru je dôležité sledovať daňovú neutralitu v dlhodobom horizonte. Niekedy práve zdanenie v okamihu zmeny môže zaistiť daňovú neutralitu.

Môžete to bližšie vysvetliť, prípadne uviesť konkrétny príklad?

Jana Fuksová: Pekným príkladom je zmena účtovania o precenení na reálnu hodnotu. Pokiaľ sa nejaká investícia preceňuje na reálnu hodnotu do výsledku hospodárenia a toto precenenie je daňové, potom akékoľvek nárasty a poklesy reálnej hodnoty ovplyvnia základ dane v priebehu držby investície. Pri predaji investície potom už nie je skoro čo daniť, pretože nárast hodnoty investície sa zdanil v priebehu jej držby. Investor teda v dlhodobom horizonte zdaní skutočne len to, čo zarobil.

Rovnako funguje investícia preceňovaná na reálnu hodnotu do vlastného kapitálu – počas držby sa nedaní nič a až pri realizácii investície sa jednorazovo zdaní, zjednodušene povedané, rozdiel medzi realizovaným príjmom a prostriedkami vynaloženými na investíciu. Investor opäť z dlhodobého pohľadu zdaní skutočne len to, čo zarobil.

Pokiaľ však v priebehu držby investície dôjde k zmene jej oceňovania z jednej metódy na druhú a tento prechod nebude vhodne ošetrený, môže ľahko dôjsť k dvojitému (ne)zdaneniu – napríklad by sa zdanil priebežný nárast hodnoty investície do konca roku 2020 ako oceňovací rozdiel účtovaný do výnosov, ale tento rok by sa pri prechode na precenenie do kapitálu zdanil celý nárast hodnoty od obstarania investície.

Napadá vám ešte nejaký príklad, ktorý zasiahol napríklad aj radových investorov?

Jana Fuksová: Z nedávnej minulosti určite diskusie a nejasnosti ohľadom zdanenia kryptomien. Tie sa do veľkej miery už podarilo vyjasniť aj s pomocou vyjadrenia Generálneho finančného riaditeľstva Českej republiky. Ide však o jasnú ukážku toho, že daňová legislatíva často až s veľkým oneskorením reaguje na novinky – digitálne, technologické aj spoločenské.

Čo by podľa vás fondom v tejto oblasti pomohlo?

Ladislav Malůšek: Ponúka sa samozrejme špeciálna daňová úprava pre fondy, ale investičné príležitosti sú natoľko pestré a dynamicky sa vyvíjajú, že nie je v silách najlepšieho zákonodarcu pokryť všetkých. Osobne by som ocenil možnosť získať potvrdenie zo strany finančnej správy, či už formou záväzného posúdenia alebo inou formou. V zahraničí boli donedávna pomerne bežné takzvané rulingy, ktoré sa vydávali na konkrétny prípad a kde sa daňové orgány s daňovníkom dohodli na danom spôsobe zdanenia. Bohužiaľ, časť týchto rulingov úspešne napadla Európska komisia, ktorá v nich videla spôsob, akým bola najmä veľkým nadnárodným korporáciám udeľovaná podpora v rozpore s princípmi Európskej únie v podobe individuálneho daňovo výhodnejšieho režimu, ktorý porušoval princípy voľného trhu.

01 - Modified: 2022-05-11 15:19:24 - Feat.: - Title: Vláda odklepla protiinflačnú pomoc za 22 miliónov. Matovičovu revolúciu však SaS nepodporí 02 - Modified: 2022-04-28 16:58:31 - Feat.: - Title: Zistenie HN: Ani štyri vyššie dane, ani piata. Matovič s balíčkom proti zdražovaniu naráža 03 - Modified: 2022-03-22 19:56:52 - Feat.: - Title: Vladimír Soták: Niektorých členov vlády ani nepoznáme 04 - Modified: 2022-01-10 07:28:54 - Feat.: - Title: Daniari ponúkajú množstvo výhod tým, ktorí splnia špeciálne podmienky. Zistite, či patríte medzi nich 05 - Modified: 2021-11-07 05:38:12 - Feat.: - Title: Musk reaguje na tlak Kongresu. Sledovateľov na Twitteri sa pýta, ako naložiť s akciami Tesly
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
21. november 2024 16:43