Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu FOTO: Slovnaft
StoryEditor

Világi pre HN: S cenami benzínu už nevieme ísť príliš dole. Porušili by sme predpisy

17.05.2022, 16:33

V rozhovore Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovnaftu, hovorí:

  • Z čoho sa presne skladá cena benzínu a nafty na Slovensku.
  • Aké sú reálne marže Slovnaftu z predávaného paliva.
  • A či v Európe reálne hrozí nedostatok nafty.

Minister financií Igor Matovič počas víkendu avizoval, že sa črtá dohoda so Slovnaftom v tom, ako reagovať na vysoké ceny benzínu a nafty. V čom spočíva?

Diskutovali sme o dvoch témach. Prvou bolo, aké sú ceny na Slovensku. Tu treba vysvetliť, z čoho sa skladá cena produktu, ktorú vidíme na pumpe. Ak napríklad benzín stojí 1,75 eura za liter, tak z tejto ceny je 29 centov DPH, 51 centov spotrebná daň a poplatok za núdzové zásoby je 0,03 centa. Teda z 1,7 eura je maloobchodná cena bez dane 0,9 eura. Z tejto sumy treba ešte odpočítať cenu za biozložky, prepravu a veľkoobchodnú maržu. V konečnom dôsledku sa tak dostanete na cenu 0,7 eura za liter. Zvyknem hovoriť, že ide o štátom robený biznis, keď my predávame a z toho predaja má štát svoje príjmy. A nie malú sumu, zinkasuje minimálne polovicu. Z toho, čo zostane u nás, musíme nakúpiť ropu, elektrinu, plyn, prevádzkovať rafinériu a všetko ostatné.

A druhá téma?

Druhou témou bolo, ako sme na tom v európskom porovnaní cien palív. Teda čo môžeme robiť a čo nie. Slovnaft má na trhu na Slovensku dominantné postavenie, preto je pod dohľadom Protimonopolného úradu. Ten určí, ako sa máme správať. Môžeme totiž robiť dve chyby. Prvou je, že budeme mať veľmi vysoké ceny, čím deformujeme trh, lebo máme dominantné postavenie. Teda že začneme zrazu zvyšovať ceny bez toho, aby sme na to mali nejaký dôvod. Druhou chybou môže byť, že spravíme presný opak. Teda že začneme predávať veľmi lacno. Vtedy tiež porušujeme predpisy, lebo nízkymi cenami začneme vytláčať ostatných importérov z trhu. Východiskom je, že zostaneme na normálnych hodnotách a predávame palivá za nie veľmi nízku, ale ani vysokú cenu.

To znamená akú presne?

Takú, ktorá sa dá obhájiť v rámci regiónu. Relevantný trh je totiž celý náš región. Čítal som vyhlásenie, že keď bude konať Protimonopolný úrad, budeme mať nižšie ceny. Nemôžeme mať nižšie ceny, lebo by sme porušili zákon.

Faktom však je, že Slovnaft spracúva ropu Ural, ktorá sa predáva na trhu so zľavou.

Áno, už som počul, že máme z tejto ropy extra profit, generujeme veľké zisky, a preto musíme niečo vrátiť spoločnosti. Moja odpoveď je, že sme bez dane siedmi najlacnejší v Európskej únii. A to práve preto, že už sme tento rozdiel premietli. Faktom je, že doteraz sa ruská ropa nikdy nepredávala s takouto zľavou. A tento rozdiel medzi Uralom a Brentom sa do maloobchodných cien premietol minimálne 10 centmi. To je aj dôvod, prečo sme o 15 až 20 centov lacnejší ako v Nemecku, Holandsku, vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku, lebo sme časť ziskov premietli do cien. Toto bolo zázemie, z ktorého sme vychádzali pri diskusiách. Napriek tomu sa opakujú reakcie, že aj tak vykazujeme zisk a máme povedať, akej časti z neho sme ochotní sa vzdať. Ale ja sa ho nemôžem vzdať, pretože sme firma, ktorá pôsobí prostredníctvom materskej spoločnosti na burze. Jedine, že by si ho od nás zobral nasilu štát.

Čo by ste robili?

Na to nemôžeme povedať nič. Beriem na vedomie, že vláda a parlament môžu prijať zákon a prikázať mi určité plnenie. 

Ale čo je určite možné, je zníženie daní. Považujete to za reálne?

Konkrétne kroky budú, predpokladám, výsledkom politickej dohody. A ja neviem, aká bude, keďže musí byť uzavretá na politickej úrovni a nie na úrovni Slovnaftu. Ak však chceme znížiť ceny, tak áno, osobne by som uvítal, ak by sme znižovali dane. V prípade DPH je to najjednoduchšie. Alebo si štát povie, že chce zobrať časť z toho údajného profitu, ktorý má Slovnaft, a zoberie si ho. Naše možnosti sú obmedzené, čo sme mohli, to sme spravili. Vyčerpali sme možnosti, ako premietnuť prípadný zisk do cien na Slovensku, na ostatné nemáme vplyv.​

Spomínali ste, že Slovensko patrí v rámci krajín EÚ medzi najlacnejšie krajiny. Keď si to však pozrieme historicky, platilo to vždy. Akú časť zľavy na ruskú ropu reálne premietate do maloobchodných cien?

Ak vychádzame z toho, že rozdiel medzi Uralom a Brentom je 30 dolárov, z toho treba odpočítať päť dolárov, teda rozdiel, ktorý tu bol vždy. Náklady na spracovanie ťažkej ropy sú totiž vyššie ako v prípade Brentu, ten rozdiel oproti Uralu tu bol historicky daný. V takom prípade nám zostáva 25 dolárov. Keď si túto sumu prepočítame na jeden liter, tak to vychádza okolo 15 centov. Porovnajme si teraz ceny nafty napríklad v Holandsku, či Nemecku, kde nafta stojí bez daní 1,27 eura za liter, zatiaľ čo na Slovensku je táto očistená cena podľa štatistík EÚ 1,1 eura za liter. Vidíme, že tento rozdiel je premietnutý. Nikto nemôže povedať, žeby napríklad trh v Nemecku mohol byť nejako pokrivený, keďže je to absolútne najväčší trh v Európe, kde sa zhruba štvrtina celoeurópskej spotreby ropy spracováva v 15 rafinériách a produkty sa predávajú na 14-tisíc čerpacích staniciach. To je trh 30-krát väčší ako Slovensko, a teda bez debaty poskytuje najreálnejší obraz o trhovej cene nafty.

Pred časom však MOL zverejnil rafinérsku maržu za 1. kvartál tohto roka. V prípade MOL a Slovnaftu vyšla na úrovni 35 dolárov. V minulosti bola výrazne nižšia.  

Číslo, o ktorom hovoríte, sa zverejňuje tradične každý štvrťrok, keď máme investorskú prezentáciu. Súčasťou toho je aj externé prostredie a uvádza sa tam rafinérska marža. Ide však o benchmark, ktorý nepredstavuje automaticky maržu, ktorú zarábame. Naša rafinérska marža vzniká tak, že kupujeme ropu, spracujeme ju a tento produkt predávame veľkoobchodníkom. V poslednom období to bolo na úrovni jedného, respektíve pár jednotiek percent. Samozrejme, nepopieram, že dnes vzniká marža z dôvodu, že ceny Uralu sú nižšie. Avšak ide o mimoriadnu situáciu, trvá mesiac a pol. Podľa Bloombergu sa do konca roka rozdiel medzi ropami zníži na päť až šesť dolárov. V dočasnom období teda máme pozičnú výhodu, keď môžeme zarobiť na lacnejšej rope. Ak sa tak stane, tak zisk budeme musieť tak či tak zdaniť, veď platíme daň z príjmu právnických osôb. Ide o výhodu, ktorú máme dnes, ale už zajtra alebo pozajtra tu byť nemusí, pričom ostatné náklady, ako napríklad drahý plyn, elektrina zrejme pretrvajú.

Tvrdíte, že 35 dolárov je benchmarkové číslo, nie reálne. Aká je teda vaša rafinérska marža od invázie?

V realite je to približne tretina až polovica z uvádzanej benchmarkovej marže. Ďalší faktor je, že za mesiac a pol, odkedy sa začal konflikt na Ukrajine a zvýšil sa rozdiel medzi Uralom a Brentom, sme mali mesiac odstávku. Takže sme mesiac nevyrábali polovicu obvyklej produkcie. Koncom mája ideme do ďalšej zhruba 60-dňovej odstávky, a tak zas budeme stáť.

Koľko ste po zohľadnení všetkých faktorov zarobili na zľavách na Ural?

Neprofitovali sme veľa, lebo sme nevyrábali. Takže ak sa pýtate, či sme zarobili veľa peňazí v posledných mesiacoch, tak nie, lebo sme boli v odstávke. Tá sa plánuje bežne niekoľko rokov dopredu, dotýka sa množstva ľudí, dodávateľov, takže sme ju nechceli a ani nemohli posunúť.

MOL v správe za prvý kvartál uvádzal medzi negatívami vysoké ceny energií. Ako vás ovplyvnili?

Aj tie zásadne vstupujú do nákladov firmy. Vstupy sa prostredníctvom cien plynu a elektriny zvýšili výrazne, a to štvor- až päťnásobne oproti minulému roku. Cena emisných povoleniek je tiež násobne vyššia než v minulosti. Okrem toho má slovenský trh špecifiká, ako napríklad poplatky za elektrickú energiu, ktoré boli oveľa vyššie ako v okolitých štátoch. Od roku 2022 sa to síce zmenilo, ale za ostatných 10 rokov sme iba na nich zaplatili dokopy o 200 miliónov viac, ako je bežné inde. Navyše za ostatných šesť rokov sme za emisné povolenky envirofondu zaplatili 120 miliónov eur, tento rok zaplatíme ďalších 70 miliónov a späť sme zatiaľ dostali štyri milióny. To nás, prirodzene, negatívne zasahuje, a to aj v medzinárodnom porovnaní, kde konkurenti majú podstatne vyššiu formu podpory.

Bola tu debata o špeciálnom zdanení. Aký je váš odhad? Vyhnete sa mu nakoniec?

Neviem. Situáciu čítam tak, že vtedy už nediskutujeme o cenách palív, ale hľadáme peniaze na rôzne sociálne programy. Treba si uvedomiť, že ak hovoríme o inflácii, tak inflácia znamená rast cien. To so sebou nesie aj rast príjmov štátu prostredníctvom vyššieho výberu DPH. A ak hovoríme o raste cien pohonných látok, aj to generuje extra príjmy pre štát. Neviem, v akom stave je štátny rozpočet, neviem, koľko peňazí štát potrebuje na sociálne balíčky.

Ešte v prvých mesiacoch roka vyšla správa, že zásoby nafty sú v Európe najnižšie za posledných 14 rokov. To sa odrazilo aj na jej cene. Vieme aktuálne ešte pokryť dopyt, ktorý na Slovensku je?

Z okolitých krajín je Slovensko ako jediné nielen sebestačné, ale dokonca vie vyvážať naftu do zahraničia. Všetky ostatné štáty majú rafinérske kapacity nižšie, ako je ich reálna spotreba. A to vrátane Rakúska, Poľska a Česka. Tu treba vnímať dva momenty. Ak nebudeme mať Družbu, máme Adriu. V prípade Adrie máme menšie kapacity a musíme ísť vo výrobe na 70 percent produkcie. Keď budeme mať menej ropy, bude menej nafty. To stále hovorím o tom, keď tečie ruská ropa. Nie síce cez Družbu, ale cez Adriu. Ak by sme museli spracovať iný typ ropy, tak predpokladáme, že časť z nej bude ľahká ropa. V takom prípade budeme vyrábať menej diesla, lebo z ľahkej ropy sa jednoducho vyrobí menej nafty ako z ťažkej. Ale ešte stále vieme pokryť Slovensko dieslom a benzínom. Zvyčajne totiž dve tretiny našej produkcie idú na export, tretina zostáva na slovenskom trhu.

Takže by ste začali obmedzovať vývoz?

Už by sme museli. Ale okolo nás by boli štáty, ktoré by mali menej diesla, ako je ich reálna spotreba. Takže by ho začali nakupovať u nás. Tlak na slovenský trh by bol oveľa väčší, ako je v súčasnosti. Prečo hovorím o nafte? Je to ten produkt, ktorého sa najviac dováža z Ruska. Ak by naň bolo embargo, tak rovnováha, ktorá je tvorená tým, že je tu aj ruský diesel, by sa skončila. V Európe by nastal nedostatok nafty. Nielen v tomto regióne, ale všeobecne. A celý trh by vyzeral inak.

Dovážať sa však dá aj z iných krajín, nielen z Ruska.

Môžete ju dovážať aj z iných mimoeruópskych regiónov, ak zvýšia výrobu nafty, čo ovplyvniť nevieme, a v Európe nie je ani dostatok logistických kapacít, pretože časť ruského diesla sa transportuje cez produktovody, ktoré v prípade embarga nie je možné využiť. Hovoríme o množstve 25 miliónov ton diesla ročne, ktoré budú chýbať, ak bude embargo na produkty, a možno o ďalších 15 miliónoch ton nafty, ak by rafinérie spracovávali len ľahkú neruskú ropu. Bude problém to nahradiť zo dňa na deň.

Pred časom prezident MOL-u Zsolt Hernádi povedal, že prechod na inú ako ruskú ropu bude trvať zhruba štyri roky. Slovnaft už má isté skúsenosti aj so spracovaním iných druhov ropy. Nevedeli by ste sa teda prispôsobiť aj rýchlejšie?

Jedna vec sú technologické problémy. Iná ropa sa inak správa v technologickom procese. Má viac plynov, sú v nej iné kovy, potrebujeme na to iné katalyzátory. Ak by som to povedal vinárskou terminológiou, doteraz sme vyrábali merlot a po novom budeme robiť cuvée. Na to, aby ste robili cuvée namiesto merlotu, potrebujete iné veci. Potrebujete iný druh hrozna, inak ho pomiešať aj inak skladovať. S ropou je to podobne. Aby sme mohli zabezpečiť plynulú prevádzku Slovnaftu cez Adriu, potrebovali by sme dve lode týždenne. Tie musíme samostatne skladovať, následne pomiešať. A keď príde tretia loď, tak na to potrebujete ďalšiu nádrž. Zmes, ktorú namiešame, musíme mať pod kontrolou. Keď ju už pustíme do rafinérie, potrebujeme na to iné technologické postupy, iný prevádzkový režim či iné katalyzátory. S týmto všetkým musíme kalkulovať a toto všetko sme nikdy predtým nerobili. Áno, sú rafinérie, ktoré takto postupujú. Bol som v Indii, tam je úplne nová rafinéria, ktorá dokáže miešať viacero druhov ropy. Tá je však technologicky inak nastavená, no tiež sa v rafinérii snažia spracovávať len jednu zmes viacerých rôp, a to stabilne mesiac čo mesiac, nech úpravy vo fabrike nemusia robiť stále. Takže aby sme mohli zabezpečiť flexibilitu miešania aj v našej rafinérii, musíme ju technologicky prerobiť vrátane pridružených zariadení, ako sú napríklad nádrže a podobne. A na to potrebujeme čas. 

Aký dlhý čas a objemovo aké investície?

Jednu nádrž na ropu sme v Slovnafte stavali naposledy päť rokov a bola to investícia za vyše 30 miliónov eur aj s príslušenstvom. Vieme ju postaviť aj za tri roky, ale potrebujeme súčinnosť úradov, plus sa vyhnúť iným nástrahám, napríklad na strane dodávateľov materiálov, montážnikov a podobne. Zároveň mnohé technologické úpravy bude treba robiť vtedy, keď bude rafinéria v budúcich rokoch opäť odstavená pre generálne revízie, a teda spojiť obe témy do rovnakých časových okien, nech výroba zbytočne nestojí. Treba tiež dodať, že ak sa vojna skončí a my sa vrátime do situácie, v ktorej sme dnes, musí nám niekto túto investíciu uhradiť, lebo nám ju nanútil. Potrebujeme počuť aj zo strany Európskej únie, že nám pomôže s financovaním, keďže sme takéto veľké zmeny neplánovali. Doteraz sme boli nútení investovať do ekologických riešení a zrazu musíme realizovať zámery, ktoré by sme inak neurobili.

 

 

 

 

01 - Modified: 2022-06-30 14:43:45 - Feat.: - Title: OPEC+ zvýši v auguste svoju produkciu podľa pôvodného plánu 02 - Modified: 2022-06-30 09:33:40 - Feat.: - Title: Ceny ropy klesli, trhy reagovali na rast zásob palív v USA 03 - Modified: 2022-06-29 14:38:18 - Feat.: - Title: Ťažba ropy v OPEC+ zaostáva za dohodou o dodávkach o pol miliardy barelov 04 - Modified: 2022-06-28 18:31:51 - Feat.: - Title: OPEC vlani zvýšil príjmy z predaja ropy, počet dokončených vrtov klesol 05 - Modified: 2022-06-28 08:58:39 - Feat.: - Title: Profitujú z vojny a držia Putina na koni. Dôležité sankcie nulujú Čína s Indiou (analýza)
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
01. júl 2022 08:04