Minister financií Igor Matovič. FOTO TASR/Martin Baumann 
StoryEditor

Slovensko zvýšilo dlhy a je čiernou ovcou. Skutočná rozbuška však tiká na juhu Európy

21.07.2022, 19:30
  • Dlh krajín EÚ klesol v prvom štvrťroku tohto roka medziročne o 4,5 percenta na 87,8 percenta HDP.
  • Podľa analytikov je za tým hospodárske oživenie spojené s nižšími nákladmi na koronakrízu.
  • Rizikom pre eurozónu v prípade pôžičiek zostáva situácia v južných krajinách, najmä Taliansku.

Pád Talianska by zničil celú eurozónu. Takto sa ešte v roku 2012 počas dlhovej krízy hodnotil prechod „gréckej nákazy“ do ďalších krajín s miliardovými úvermi. Jedna z najväčších ekonomík je na pretrase aj teraz. Európsky štatistický úrad Eurostat ukázal nové čísla o dlhoch krajín eurozóny.

Podľa nich majú Taliani po Grécku stále najväčšiu „sekeru“, a to na úrovni takmer 153 percent výkonu ekonomiky. Medziročne tu nastal podobne ako v ďalších európskych krajinách pokles, a to o necelých sedem percentuálnych bodov. Dôvodom je, že náklady na riešenie pandémie ustúpili a zároveň po vlnách covidu ekonomiky pookriali.

Problematický Rím

Napriek tomu však Rím nie je „za vodou“. Aktuálne im opäť rastú prirážky k úverom a nie je to len z dôvodu demisie premiéra Maria Draghiho. Problémom je tiež rast úrokov, ku ktorému pristúpila Európska centrálna banka pod tlakom inflácie. Pri tomto kroku síce myslela aj na zadné dvierka v podobe nákupu problémových dlhopisov, tým sa však talianske bremeno nerieši.

„Dlh Talianska je viac ako dvojnásobok toho, čo je napísané v Maastrichských kritériách, teda tých, ktoré Slovensko muselo splniť pri vstupe do eurozóny. Hranica verejného dlhu voči HDP je stanovená na 60 percent a to sa považuje za akceptovateľnú veľkosť. Slovensko sa počas pandémie prehuplo v tomto ukazovateli zo 48 percent na 63,“ hovorí Dominik Hapl, analytik Across Private Investments.

Aktuálne najvyššie dlhy trápia najmä Grécko, Taliansko či Španielsko, kde podľa makroekonóma VÚB banky Michala Lehutu môže mať na dlhovú službu rast úrokov výrazne negatívnejší vplyv.

Analytik INESS Radovan Ďurana považuje zadlženie spomínaných štátov za neriešiteľný problém. „Politický projekt spoločnej meny však neumožňuje bankrot týchto krajín. Taliansko zaznamenalo v prvom štvrťroku deväťpercentný deficit. Na dlhopisovom trhu si požičiava o dve percentá drahšie ako Nemecko. Ťažko nazývať riešením selektívne nákupy dlhopisov krajiny, ktorá sa opäť zmieta v politickej kríze,“ hovorí Ďurana.

image

Drahšie úvery postihli ľudí aj štát. Matovič príde o vyše 100 miliónov

Pokles dlhov v Európe

Aj napriek vysokým hodnotám však dlhy pomaly začínajú klesať. Platí to pre viaceré európske krajiny. Celkový dlh eurozóny v prvom štvrťroku v medziročnom porovnaní klesol o 4,4 percentuálneho bodu a dostal sa na 95,6 percenta HDP. Takmer identický pokles zaznamenal aj zvyšok Európskej únie. V nej došlo k zníženiu o 4,5 percenta na hodnotu 87,8 percenta. Na Slovensku sa dlžoby zvýšili o 2,6 percentuálneho bodu na 62,4 percenta HDP.

Za vývojom je pandémia. Tá mala podľa Hapla za následok silný ekonomický šok v podobe dotovania firiem. To si vybralo svoju finančnú daň, ktorá skokovo zvýšila štátny dlh. Podľa manažéra však bolo rozhodnutie na mieste. „Ak by sme nechali veľa ekonomických subjektov počas pandémie zbankrotovať, mohlo to mať masívne negatívne dôsledky na celú ekonomiku,“ dodal. 

Aj podľa Juraja Šuchtu, analytika Inštitútu finančnej politiky, dochádza k ustáleniu dlhov. „Dôvodom je najmä to, že klesajú aj náklady pandémie, čím sa schodky hospodárenia dostávajú pod dlh stabilizujúcu úroveň. Riziká ďalšieho vývoja sú však jednoznačne na negatívnej strane, najmä v súvislosti s energetickou krízou, ktorá môže viaceré ekonomiky postupne dostať do recesie,“ hovorí analytik.

Vojna aj ďalšie vplyvy

Vojna na Ukrajine zdražila energie a inflácia v eurozóne tak vystúpila na rekordných osem percent. Podľa makroekonóma VÚB banky Michala Lehutu inflácia spolu s postpandemickým hospodárskym oživením zvýšili objem vyprodukovaného HDP v bežných cenách. To prispelo k zníženiu podielu dlhov na HDP.

Problémom však je výdavková politika štátov. Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka vznikli náklady na zabezpečenie humanitárnej pomoci či obranných systémov. Tie sú viditeľné aj na Slovensku. „Ide napríklad o starostlivosť o prichádzajúcich utečencov či prísnejšie stráženie východnej hranice a obnova vybavenia. Okrem toho však rozpočet čelí aj nutnosti pomôcť ľuďom so zvládaním vysokého rastu cien, výrazne zasahujúcim esenciálne skupiny tovarov ako energie či potraviny,“ dodal Horňák.

Podľa Borisa Tomčiaka, analytika poradenskej spoločnosti Finlord, nápor na rozpočet spôsobujú aj dôchodky. „Dôvodom bolo i zvyšovanie mandatórnych výdavkov, ako sú napríklad dávky pre penzistov. Taktiež náklady na štátnu administratívu rastú nadpriemerne,“ povedal.

Návrat k fiškálnym pravidlám

Základom dlhov sú každoročné deficity. Vlády míňajú nad rámec príjmov. To sa však podľa analytikov zmení. Aj keď s pribúdajúcimi ekonomickými ťažkosťami, neistou situáciou a neustále rastúcou infláciou nie je možné predpovedať budúcnosť svetovej ekonomiky, podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka bude s najväčšou pravdepodobnosťou dochádzať k opätovnému zapínaniu národných a európskych fiškálnych pravidiel. Tie budú vládu motivovať k šetrnejším zaobchádzaním so štátnymi zdrojmi. „Rozpočtová politika tak bude musieť nájsť akýsi balans medzi dostatočnou pomocou ľuďom či ekonomike ruka v ruke s istou fiškálnou zodpovednosťou,“ hovorí.

Horňák v súčasnosti predpokladá tohtoročný deficit na úrovni 5,5 percenta, čo je o 0,5 bodu menej než v pôvodnej prognóze, keďže časť výdavkov bude pokrytá európskymi peniazmi. „Závisieť to však bude od počtu imigrantov ostávajúcich na našom území, veľkosti pomoci pre utečencov či slovenské domácnosti, ako aj nových vládnych opatrení,“​ dodáva. 

01 - Modified: 2022-07-22 09:29:17 - Feat.: 1 - Title: ECB prekvapila. Nárast sadzieb bude dvojnásobný, úroky dvíha po vyše desaťročí 02 - Modified: 2022-07-21 13:39:04 - Feat.: 1 - Title: Členské štáty Európskej únie prijali posilňujúci balík sankcií proti Rusku, zahŕňa aj zlato 03 - Modified: 2022-07-21 12:00:00 - Feat.: 0 - Title: Hypotéky s krátkou fixáciou lákajú nízkym úrokom. Komu sa však skutočne vyplatia? 04 - Modified: 2022-07-20 15:17:47 - Feat.: 1 - Title: MMF znížil odhady rastu nemeckej ekonomiky na tento aj budúci rok
01 - Modified: 2022-09-29 05:08:00 - Feat.: - Title: Talianska vláda schválila reformu súdnictva, potrebnú na uvoľnenie financií z Únie 02 - Modified: 2022-09-28 14:35:17 - Feat.: - Title: Čaputová ratifikovala vstup Fínska a Švédska do NATO. Teším sa z našich nových spojencov, vyhlásila 03 - Modified: 2022-09-28 22:27:47 - Feat.: - Title: Problém s dlhmi nie je neriešiteľný problém 04 - Modified: 2022-09-28 13:08:44 - Feat.: - Title: Heger kritizoval Česko za obnovenie kontrol na hraniciach: Zlyhala práca na ich strane 05 - Modified: 2022-09-28 14:41:26 - Feat.: - Title: Taliansko nie je Grécko
menuLevel = 2, menuRoute = finweb/ekonomika, menuAlias = ekonomika, menuRouteLevel0 = finweb, homepage = false
29. september 2022 08:00