Bratislavský Volkswagen, trnavský Stellantis, žilinská Kia a nitriansky Jaguar. To sú motory našej ekonomiky a ťahúni priemyslu. V roku 2026 k nim pribudne ešte košické Volvo. Už výkon štvorice top hráčov bol do roku 2020 relatívne stabilný. Od vypuknutia koronakrízy je však ako na hojdačke a tejto pozície sa nezbavil doteraz. Covid totiž popretŕhal dodávateľské reťazce, k čomu ešte prispela vojna na Ukrajine a hrozba ekonomickej recesie.
Aj preto aktuálne výroba áut na Slovensku v júni medziročne poklesla o šesť percent a prispela k tomu, že celá priemyselná produkcia v krajine v júni medziročne poklesla o 5,7 percenta. Bol to už štvrtý mesiac od začiatku roka, keď si kľúčové odvetvie ekonomiky pripísalo nižší výkon ako pred rokom. Spomalenie sa počas šiesteho mesiaca prejavilo vo väčšine priemyselných odvetví.
Problémy sa ukázali pri exporte
To, že výroba áut sa zasekáva, sa ukázalo už pri iných štatistikách. Posledné dáta zahraničného obchodu poukázali na to, že nominálny nárast vývozov v kategórii strojov a prepravných zariadení dosiahol v prvej polovici roka vyše dve percentá. „Nie je možné to hodnotiť ako úspešný polrok, a to hneď z dvoch dôvodov,“ hovorí Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. Jedna vec je podľa neho relatívne nízka porovnávacia báza z prvej polovice roka 2021, keď výrobu počas vlaňajšej jari začala výrazne ovplyvňovať polovodičová kríza. „Keďže čipová kríza plne neodznela a navyše sa dočasne pridali nové úzke hrdlá vyvolané konfliktom na Ukrajine, ani nízka porovnávacia báza nedopomohla vývozu áut k silnému technickému rastu vývozov a vývozy ostávajú blízko minuloročných relatívne nízkych úrovní,“ vysvetľuje analytik.
Nominálny rast vývozov navyše podľa Koršňáka nafukujú vyššie ceny. „Exportné ceny vo výrobe dopravných zariadení v prvej polovici roka medziročne priemerne vzrástli o šesť až 6,5 percenta a vo výrobe strojov o osem až deväť percent. Nominálny nárast o dve až tri percentá v kategórií strojov a prepravných zariadení teda znamená, že v reálnom vyjadrení sa tu vývozy medziročne znížili, o približne päť percent,“ dodáva.
Nižšie dosahy čipovej krízy
Podľa Borisa Fojtíka, analytika Tatra banky, sa situácia v oblasti nedostatku čipov pri skladaní áut zmierňuje, čo dáva priestor aj na lepší export dopravných zariadení. „Nedá sa jednoznačne povedať, či je to najhoršie za nami, vzhľadom na turbulentnú situáciu a riziko, že vypadne iný komponent v dodávateľskom reťazci, ktorý môžu opäť brzdiť finalizáciu áut,“ upozorňuje. Vývoj v ďalších mesiacoch bude podľa neho výrazne ovplyvnený ochladením ekonomík spôsobeným vysokými cenami energií a sprísňujúcou sa menovou politikou.
Podľa Koršňáka by mal dopyt po nových autách v Európe ostávať relatívne robustný, a to aj v prípade spomalenia ekonomiky, keď by ho na vysokých úrovniach mal držať odložený dopyt z obdobia pandémie a čipovej krízy. „Uvoľnenie úzkych hrdiel by teda mohlo viesť k vyššej produkcii i vývozom slovenských automobiliek. Plne však stále neodznejú a stále neočakávame, že sa produkcia a vývozy áut ešte v priebehu tohto roka dostanú na úrovne spred pandémie a polovodičovej krízy,“ dopĺňa.
V prípade strojov začne produkcia podľa neho v nasledujúcich mesiacoch najskôr čoraz častejšie narážať na klesajúci investičný dopyt na kľúčovom európskom trhu. „Ten nahlodávajú čoraz vyššie ceny, zhoršujúce sa vyhliadky európskej ekonomiky i rastúce úrokové sadzby,“ uzatvára.
Ako to vidí náš Volkswagen
Aj slovenský Volkswagen sa snaží minimalizovať dopady pretrvávajúcej polovodičovej krízy na výrobu vozidiel. „Veríme v postupné zlepšovanie situácie v oblasti zásobovania polovodičmi a v stabilizáciu produkcie vozidiel v porovnaní s predchádzajúcim rokom, nakoľko dopyt po našich produktoch je aj naďalej veľmi vysoký,“ reagovala pre HN hovorkyňa spoločnosti Lucia Makayová. Podľa nej však treba dodať, že situácia v súvislosti so zásobovaním dielmi zostáva napätá.
„Stále existujú veľké riziká v súvislosti s pandémiou koronavírusu a šírením nových variantov ochorenia, ktoré môžu mať na celú situáciu nečakaný a negatívny vplyv. Popri nedostatku polovodičov nám robia starosti aj vojna na Ukrajine a lockdowny v Číne, ktoré so sebou prinášajú výpadky produkcie a dodávateľské problémy z dôvodu pridružených efektov v oblasti zásobovania dielmi,“ dodáva s tým, že „tento rok preto zostáva na základe pretrvávajúcich dodávateľských problémov veľmi nestály a náročný.“
Väčšina priemyslu je v mínuse
Celkovo z 15 sledovaných odvetví priemyslu väčšina, až osem odvetví, zaznamenala podľa TASR v júni medziročný pokles. Aktuálny výsledok najvýznamnejšie ovplyvnil pokles produkcie v dodávke elektriny, plynu a pary o 30,4 percenta a pokles vo výrobe dopravných prostriedkov o šesť percent.
Tretí najväčší vplyv na spomalenie priemyselnej produkcie mal štvrtinový pokles vo výrobe počítačov a elektroniky a pokles o 6,7 percenta vo výrobe kovov a kovových konštrukcií. Výrazný medziročný pokles takmer o 29 percent bol aj vo výrobe koksu a rafinovaných ropných produktov.
Zvýšili sa, naopak, výkony v menších odvetviach slovenského priemyslu. Bol to najmä rast o 6,7 percenta v produkcii podnikov výroby strojov a zariadení, ďalej zvýšenie v ostatnej výrobe a oprave strojov o 16,6 percenta.
Drobné príspevky k rastu priemyslu mali tiež vyššie výkony vo výrobe elektrických zariadení, v potravinárskej výrobe, ich medziročné rasty však neprekonali hodnotu šiestich percent, tiež zdynamizovanie vo výrobe z textilu a kože, ktoré prekonalo úroveň desiatich percent.
V súhrne za celý prvý polrok roka 2022 priemyselná produkcia podľa TASR klesla medziročne o 3,2 percenta. Najvýznamnejší vplyv na dynamiku vývoja mal pokles produkcie v energetike o 21,4 percenta, a následne spomalenie vo výrobe dopravných prostriedkov o 7,3 percenta. Naopak, produkcii pomohol rast predovšetkým vo výrobe elektrických zariadení o 9,1 percenta, ďalej rast o 3,5 percenta vo výrobe výrobkov z gumy a plastu.