Vo viacerých rozvinutých ekonomikách je v poslednom období vidieť spomalenie tempa rastu cien. Kým v USA sa inflácia nachádza už 2,5 percentuálneho bodu (p. b.) pod júnovým maximom, tempo rastu cien v eurozóne zatiaľ od októbrového rekordu kleslo dva mesiace po sebe. V aktuálnom komentári na to upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) s tým, že náznaky obratu vo vývoji inflácie sú dobrou správou pre ekonomiku aj domácnosti.
"Nič to však nemení na nastavenom kurze Európskej centrálnej banky (ECB) pokračovať v nasledujúcich mesiacoch s postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Riziko, že inflácia ostane nad dvojpercentným cieľom príliš dlho, pretrváva," zdôraznili analytici. Vývoj jadrovej inflácie podľa nich naďalej vzbudzuje obavy, rovnako zostáva riziko zvýšených inflačných očakávaní a sekundárnych efektov.
Očakávaný jav
Pokles cien z rekordných úrovní je podľa ekonómov prirodzený a momentálne aj očakávaný jav. Jedným z dôvodov je, že prudký rast cien ukrojil z kúpnej sily, čo tlmí spotrebu aj celú ekonomiku. "Trend smeruje nadol aj vďaka poklesu cien energií a komodít na svetových trhoch a tiež tomu, že vlády prijímajú opatrenia prechodne zmierňujúce rast cien energií," doplnili.
Najbližší vývoj inflácie v eurozóne, ale aj na Slovensku ovplyvnia podľa analytikov NBS tri hlavné faktory. Prvým je jej globálny charakter. Podobný vývoj vo veľkých rozvinutých ekonomikách ovplyvňujú pohyby cien tovarov a komodít, ktoré vo veľkej miere nakupujú všetky krajiny, ako aj ich úzke obchodné prepojenie. Očakávaný nárast ekonomickej aktivity v Číne po uvoľnení covidových opatrení prinesie rozbeh svetovej ekonomiky a ovplyvní tým aj vývoj cien.
Nadol ťahajú infláciu viaceré "gravitačné" sily, priblížili analytici. "Prudký rast cien prameniaci z vonkajších vplyvov zvyčajne prinúti domácnosti a firmy upraviť správanie a oslabí našu kúpnu silu," vysvetlili. Rast cien pribrzdí aj tzv. bázický efekt, teda fakt, že ceny boli vysoké už pred rokom. Neistota budúceho vývoja zase tlmí investičné a spotrebiteľské nálady.
Čo predlžuje infláciu?
Na druhej strane pôsobia sily zotrvačnosti predlžujúce infláciu. Všetky zvýšené náklady sa totiž ešte nemuseli pretaviť do finálnych cien. "Napriek poklesu celkovej inflácie ostala jadrová inflácia v eurozóne v okolí päťpercentnej hranice. Zvýšenie cien niektorých vstupov, ako sú energie, sa totiž postupne dostávalo cez rastúce náklady do cien ďalších produktov a služieb," pripomenuli analytici.
Vyššia inflácia môže pretrvať aj vtedy, ak si zamestnanci budú nadmerne kompenzovať pokles kúpnej sily požiadavkou na vyššie mzdy. Inflačný vývoj môžu ovplyvniť aj vládne opatrenia, ktoré rôznymi spôsobmi podporujú kúpyschopnosť domácností alebo dotujú výrobu či dodávky energií.
Nižšie náklady na energie prispeli k poklesu inflácie v eurozóne na 9,2 percenta v decembri po tom, ako v októbri vyvrcholila na úrovni 10,6 percenta, ukázali tohtotýždňové štatistiky Eurostatu. Jadrová inflácia, očistená od nestálych cien potravín a energií, však v decembri dosiahla čerstvé maximum 5,2 percenta.
Prezidentka ECB Christine Lagardová vo štvrtok (19.1.) počas Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose upozornila, že inflácia je stále "príliš vysoká", takže banka bude pokračovať v sprísňovaní svojej menovej politiky.
Medziročný rast spotrebiteľských cien v Spojených štátoch v decembri spomalil na 6,5 percenta zo 7,1 percenta v novembri. Inflácia tak dosiahla najmenšie tempo za viac ako rok, od októbra 2021. Vykázala aj prvý medzimesačný pokles za vyše dva roky, od mája 2020, na úrovni 0,1 percenta.