Blíži sa už koniec vykurovacej sezóny. Pred zimou mnohí analytici upozorňovali, že plynu nemusíme mať dostatok. V akej pozície sme?
Na konci zimy budeme až na konci marca. Uvidíme, aké bude počasie, ale predpokladám, že sa s naplnenosťou zásobníkov budeme hýbať okolo 60 percent. Takže úprimne môžem povedať, že z hľadiska štandardného roka je to relatívne vysoké číslo.
Vládla pred vykurovacou sezónou na trhu nejaká panika a snažili sa štáty natlačiť každý voľný kubík plynu do zásobníkov?
Asi by som to nenazval panikou. Samozrejme, plynu bolo menej vzhľadom na prerušenie dodávok z Ruska, čo spôsobilo istú nervozitu. Následne prišla aj európska legislatíva, ktorá predpisuje štátom, že vtláčanie sa musí zrýchliť a k určitému dátumu treba mať dostatočné zásoby, čo tu doteraz nebolo. Svojím spôsobom sa však zásobníky napĺňali aj bez toho rýchlejšie ako po minulé roky.
Budeme aj vďaka týmto plným zásobníkom v lepšej pozícii pred ďalšou vykurovacou sezónou?
Opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok, aby sa takáto situácia neopakovala, je viac. Jedným z nich je naozaj mať dostatočné zásoby. Je potrebné predísť situácii, že zásobníky sú pred zimou poloprázdne, pretože stále môže prísť k prerušeniu dodávok ktoréhokoľvek z európskych dodávateľov, môže sa stať havária alebo zasiahnuť vyššia moc. Takže jedna vec je konflikt, ale zároveň sa môže stať čokoľvek aj v európskej infraštruktúre. Čokoľvek sa tiež môže stať s loďami, ktoré vozia LNG. Tieto riziká sú stále prítomné. Pre samotný SPP to hlavne znamená diverzifikáciu zdrojov, čiže musíme mať komoditu prostredníctvom viacerých trás. A potom prichádza samotné šetrenie, čiže spotrebitelia by si nemali povedať, že už je všetko za nami, ale treba pokračovať v trende šetrenia energií. Práve znižovanie spotreby plynu vo veľkej miere pomáha tomu, že energie bude dosť a že bude cenovo dostupná.
Bývalé vedenie ministerstva hospodárstva navrhovalo v legislatíve určité povinné skladované objemy. Ako by sa to dotklo SPP?
V prvom rade skladovacia povinnosť vyplýva pre Slovensko z legislatívy Európskej únie. Je to práve reakcia na to, čo sa stalo minulý rok, a aby sa naozaj nestalo, že komerčný subjekt v podstate rezervuje kapacitu zásobníka, ale nenaplní ho a zásobníky budú prázdne a nebudú využité. Každej krajine prepočtom zo smernice Európskej únie vychádza takáto povinnosť. Patríme medzi krajiny, ktoré majú k pomeru ročnej spotreby plynu relatívne veľký pomer zásobníka, to znamená, že naše zásoby sú nadpriemerné z hľadiska priemeru Európskej únie. Treba však dať, samozrejme, pozor, aby to nekrivilo trh, aby nariadenie nelikvidovalo niektorých hráčov na trhu. K tejto téme je nutná odborná diskusia, ako najlepšie by to bolo implementovať na Slovensku.
Takže budú prebiehať ešte nejaké diskusie o tejto téme aj s ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom?
Diskusie prebiehajú na odbornej úrovni. Samozrejme, prebiehajú v parlamente, s ministerstvom hospodárstva a s dodávateľmi. Stále sa debatuje o tom, ako to ideálne implementovať.
O tom, že Slovensko na tom bolo s plynom minulý rok dobre, hovoril už aj váš predchodca Richard Prokypčák. Tvrdil, že v zime by sme s plynom mohli pomôcť napríklad Poľsku alebo inej krajine. Došlo k tomu?
Pred zimou sa debatovalo o krízovej situácii, keby bol kritický nedostatok plynu a musela by sa obmedzovať spotreba. Treba si uvedomiť, že Slovensko má zásob relatívne dosť, ale nie sú schopné pokryť 100-percentnú spotrebu Slovenska, takže stále k nám musí časť plynu prúdiť. Sme odkázaní na tok plynu v Európe, pretože my ložiská plynu nemáme. Istá miera solidarity v Európe musí nastať, čiže keď niekto bude mať komodity viac a iná krajina menej a každý zavrie svoju energetickú hranicu, malo by to katastrofické následky a v podstate by to znamenalo rozpad celého systému. Takže keď sa hovorilo, že by bolo treba vypomôcť, tak sme boli pripravení pomáhať. Podobne aj ostatné krajiny. Vďaka tomu, že sa Európa zásobila dopredu, odberatelia šetrili energiu a zároveň bolo veľmi priaznivé počasie, došlo k takému poklesu spotreby, že takáto výpomoc vôbec nebola potrebná.
O ruskom plyne
Uviedli ste, že spotreba plynu na Slovensku klesá. Očakávate, že trend bude pokračovať, keď napríklad opäť ožíva priemysel?
My vidíme už dlhodobejší trend počas minulého roka a potvrdzuje to aj tento rok, že naši odberatelia znížili spotrebu na úrovni približne 10 percent. Evidujeme to v priemysle aj u domácností. A keď sa k tomu pridalo teplé počasie, tak v niektorých mesiacoch sme naozaj evidovali o viac ako 20 percent nižšiu spotrebu zákazníkov ako minulý rok.
Hovoríte, že šetrenie prebieha. No v minulých týždňoch nás Eurostat zaradil medzi krajiny, v ktorých, naopak, stúpla spotreba plynu.
Neviem sa presne vyjadriť k metodike vykazovania údajov na úrovni EÚ. Ak však zohľadníme dáta SPP-distribúcia, ktorý je zodpovedný za meranie spotreby plynu a spotrebu presne meria, tieto čísla potvrdzujú, že pokles za celé Slovensko bol na úrovni približne 15 percent.
O koľko poklesli objemy z Ruska?
Jedna vec je, aké boli reálne toky z Ruska, a druhá vec je, do akej miery sme pripravení. Hneď ako nastala krízová situácia, v SPP sme pracovali na tom, aby sme v čo najkratšom čase dokázali zabezpečiť alternatívne zdroje a diverzifikovať dodávku plynu na Slovensko. Diverzifikácia sa podarila do objemu dvoch tretín. Nakoniec však rok dopadol tak, že diverzifikované dodávky v skutočnosti tvorili asi 36 percent a 64 percent dodávok pochádzalo stále z Ruska. V jednotlivých dňoch nám z východu tieklo od 30 do 100 percent komodity.
Čo sa týka cien ruského plynu, sú nejaké zmeny oproti alternatívam?
Momentálne úprimne poviem, že z hľadiska obchodu s energiami už naozaj hovoríme v podstate o európskych cenách, ktoré sú veľmi podobné v jednotlivých krajinách. Či odoberáte plyn z Ruska, Nórska alebo Ameriky, hovoríme o veľmi podobnej cene. Takže robiť rozdiely v podstate ani nie je možné. Je to tým, že sa cena stanovuje na burzách a tie sú prepojené. Na burze sa neuvádza zdroj a cena sa líši len podľa termínu dodania, a nie podľa zdroja.
Do akého roku máme zmluvu s ruskou stranou?
Dnes je to do roku 2034. Rokujeme s naším dodávateľom o objemoch, rokujeme o iných náležitostiach, ale za normálnych okolností, keď dodávateľ riadne plní zmluvu, tak ju nie je možné jednoducho ukončiť. Bez riadneho dôvodu by to bolo porušenie zmluvy a zmluvné pokuty by nás dobehli a boli by v extrémnych výškach. Uvidíme, ako sa bude vyvíjať celoeurópska legislatíva. Veľa sa hovorilo o sankciách, ale veľa krajín Európskej únie nechce zavádzať ďalšie sankcie. Zmluva je zatiaľ platná, keby ju druhá strana neplnila, tak v takom prípade by sa dalo hovoriť o nejakom inom scenári.
Ako prebieha komunikácia s Gazpromom? Cítiť, že sú tieto vzťahy vypätejšie?
Komentovať emočnú úroveň je veľmi ťažké. Rokovania sú štandardné, je to komerčný kontrakt. To, či budú alebo nebudú dodávať, to nevieme komentovať, pretože my nevidíme, ako sa rozhodujú.
Vlani sa na Slovensku začala plynová diverzifikácia. Plyn začal prúdiť zo Severného mora, z Talianska, každý mesiac nám chodí jeden LNG tanker. Má SPP rozbehnuté ďalšie nové plynové trasy?
V diverzifikácii, samozrejme, pokračujeme a našou hlavnou úlohou je, aby sme zabezpečili znova celý rok 2023 a zimu 2023 až 2024. Postupujeme veľmi podobným spôsobom. Snažíme sa diverzifikovať a rokovať o dodávkach plynu z takmer každej svetovej strany. Aby sme mali zabezpečené nezávislé trasy – či zo severu, alebo západnej Európy, z Nemecka alebo z juhu. LNG sa hlavne dováža z Ameriky a Kataru, ale niektorí partneri dovážajú plyn už aj z Afriky. Objemy, ktoré chceme zabezpečiť z jednotlivých trás, sú znova minimálne na úrovni 70 percent. Ak by došlo k mimoriadnej situácii, tak vieme relatívne veľmi rýchlo zaistiť bezpečnosť Slovenska až na 100 percent.
Ide o dlhodobejšie riešenie, že by sme si takto vedeli zabezpečiť nezávislosť od Ruska?
Táto otázka je celoeurópska. Musíme brať stále do úvahy, že je tu platná zmluva s Gazpromom, a preto nemôžeme mať objem v zmluvách trikrát taký, ako potrebujeme. Na druhej strane, stále riešime nadchádzajúcu sezónu. V diskusii sú však aj dlhodobejšie riešenia. Debatujeme nielen o zmluvných možnostiach, ale prostredníctvom terminálov LNG sa pozeráme aj na prístup k moru. Niektoré terminály budú dokončené v tomto roku, niektoré sa ešte len stavajú, takže to dlhodobejšie riešenie sa naozaj predpokladá z hľadiska rovnováhy dodávok LNG niekedy v roku 2025 až 2026.
A na ktoré terminály sa SPP pozerá?
Prehodnocujeme všetky alternatívy. Ja by som dnes nevylúčil ani jednu možnosť, naozaj sa pozeráme aj na nové terminály v Nemecku, Poľsku alebo v Taliansku a rozširuje ich aj o Chorvátsko. Snažíme sa vybrať optimálnu možnosť.
O cenách energií
Domácnostiam tento rok vzrástli ceny plynu o 15 percent. Štát na to vynaložil 1,7 miliardy eur. Aká cena plynu vstupuje do výpočtov nových regulovaných cien od nového roka?
Vždy sa pozeráme na rok dodávky a pozeráme sa na burzový index, ktorý je predpísaný v legislatíve regulačného úradu, a prepočet prebieha na dennej báze. Obdobie nákupu sa začína 1. októbra a končí sa 30. septembra. Áno, ceny síce klesajú a čím dlhšie bude trvať takéto obdobie, tým bude výsledná cena nižšia ako tá, ktorú schválil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví na rok 2023. Stále však bude niekoľkonásobne vyššia ako tá v súčasnosti platná, určená vládou pre domácnosti na tento rok.
Takže obdobie nákupov sa začína v októbri 2022 a končí sa v septembri tohto roka. Vlani boli ceny na trhoch ešte vysoké. Je vylúčené dramatické zlacňovanie plynu od nového roka?
My sa bavíme o znížení dotácie na rok 2024, tento rok bol odhad 1,7 miliardy. Na budúci rok bude potrebná možno nižšia suma, ale úplne bez dotácií by ceny za dodávku plynu pre domácnosti na budúci rok výrazne narástli.
A čo sa týka neregulovaných zákazníkov, máte už dopyt od nich na rok 2024?
Áno, máme a tie dopyty prichádzajú, pretože po cenovom šoku to vyzerá, že plyn je cenovo dostupnejší a zákazníci majú možnosť nakupovať na rok 2024 už dnes.
Kontrahujú si dodávky aj teplárenské spoločnosti?
Teplárenské spoločnosti sú špecifické, to znamená, že majú istým spôsobom predpísaný spôsob nákupu a uznania nákladov, svojím spôsobom sú akoby nútené, aby nakupovali postupne, ak postupujú rozumne a podľa legislatívy, takže postupný nákup na rok 2024 by sa už mal diať.
Vlani mnohé spoločnosti nevedeli ponúkať dlhodobé zmluvy. Bude SPP môcť ponúkať tento rok takýto produkt?
Minulý rok bol naozaj veľmi ťažký, nevedeli sme, či ruský dodávateľ bude dodávať, a v dodávkach boli obrovské výkyvy. Keď odberateľ chcel fixovať ceny, tak sa cenové výkyvy stávali často. Za týždeň mohla cena narásť až dvojnásobne. Ochota odberateľov uzavrieť zmluvu pri tých sumách bola nízka. Pre väčšinu dodávateľov bolo ťažké zniesť takéto riziko. Čím je cena nižšia, tým viac sa vraciame do normálu a blížime sa k normálnemu fungovaniu trhu.
Máte ešte zákazníkov, ktorí majú z minulosti výhodnejšie zmluvy, a aké veľké percento to je?
Významné percento to nie je, ale máme. SPP vždy dodržal svoj zmluvný záväzok, keď niekto kúpil pred tromi rokmi plyn za 20 eur, tak ho za takúto sumu stále dodávame. Robili to väčšinou veľkí odberatelia.
SPP je pri plyne dodávateľom poslednej inštancie, to znamená, že zo zákona má povinnosť prebrať zákazníkov, ktorí zostanú po skrachovanom dodávateľovi. Pre týchto zákazníkov nemáte na začiatku roka nakúpené energie a musíte ich nakupovať na spotových trhoch, tie však boli vlani vysoké. Je toto pre podnik nebezpečné?
Ceny mohli byť v danom momente nižšie, ale aj vyššie. V tomto prípade, keď ceny energií boli vysoké, dodávatelia skrachovali a my sme zákazníkov mali zachraňovať, tak, samozrejme, vznikla v tomto období strata. Na druhej strane, keď zákazníci s nami zostanú dlhšie, tak sa časť straty môže vrátiť. Otázne je, v akom pomere. Čo sa týka prípadu Slovakia Energy, tak vtedy došlo naozaj k významným stratám spoločností, ktoré plnili dodávku poslednej inštancie, najmä v elektrine. Ale už sa pozeráme do budúcnosti, prax nám ukázala slabiny legislatívy.
Čo sa týka elektriny, tak na začiatku roka sme videli, že malým regulovaným zákazníkom prišli výrazne zvýšené faktúry za elektrinu. Dôvodom bola zle zvolená regulácia. Zmeniť reguláciu môže zákazník do konca marca. Evidujete záujem zákazníkov o vystúpenie z regulácie či o vstúpenie do nej?
Momentálne ešte nie. Regulácia je určená na ich ochranu, pretože nie sú odborníci v danej oblasti, aby chápali pohyby na burzách. Pravidlá sú nastavené tak, že sa treba rozhodnúť do konca marca. Druhá možnosť je zobrať zodpovednosť na seba, ale mal by to robiť človek, ktorý sa tomu rozumie, lebo sú tam riziká. Neodporúčal by som to nikomu, kto dúfa, že to dopadne dobre.
Združenie dodávateľov energií v súvislosti s touto reguláciou navrhuje, aby dodávatelia dostali väčšie kompetencie pri nákupe energií. Ako sa na to pozerá SPP?
Máme tu aj smernicu Európskej únie, ktorá hovorí, že trh musí smerovať k deregulácii. Regulácia v Únii je povolená len v rámci dočasných období a je tam veľa podmienok. Deregulácia je vo väčšine krajín, u nás stále pretrváva regulácia. Do budúcnosti je prirodzená deregulácia.
O hospodárskych výsledkoch
Vláda pre SPP v novembri schválila 500-miliónový objem financií. Poslúžiť majú na preklenutie ťažkých mesiacov, počas ktorých môže cena plynu stúpnuť až tak, že by to spôsobilo kolaps dodávok. Kedy podnik túto sumu vráti štátu?
Je to rezerva na predvídateľné situácie a vidíme, že svet sa zmenil. Videli sme, že cena energií bola schopná stúpnuť až desaťnásobne. Žiadna firma na svete nie je prichystaná na takýto variant. Zároveň SPP plní funkciu agenta a zabezpečuje elektrinu zo Slovenských elektrární pre domácnosti. Slovenské elektrárne dodávajú energiu nám, ale treba povedať, že nie v úplnom rozsahu spotreby slovenských domácností. Zároveň vyrábajú elektrinu v rovnakom množstve v každú štvrťhodinu dňa, ale spotreba sa počas dňa mení. Ak Slovenské elektrárne nedodajú dostatok elektriny, tak poskytnuté zdroje by nám mali umožniť zvládnuť úlohu dodávať iným dodávateľom. Dúfame, že takéto extrémy nenastanú. Očakávame, že rezervu štátu v tomu roku vrátime.
Štát na jednej strane pomohol SPP, ale pomoc počas roka potrebovali aj Slovenské elektrárne, ktoré financie žiadali od ministerstva financií. Nie je neštandardné, že štát pomohol SPP, ale elektrárňam už nie?
Účasť štátu v Slovenských elektrárňach je menšinová. V našom prípade je štát stopercentný akcionár. Keď sa pozrieme na dodávku domácnostiam, elektrárne neposielajú energiu v úplnom rozsahu spotreby slovenských domácností, zachraňujeme to my. Je preto otázne, komu by mal dať štát rezervu, keď záchrancom sme my.
Aké finančné výsledky očakávate?
Práve finalizujeme audit výsledkov. Nečakáme zásadne inú skutočnosť, ako bol plán.
A príde k vyplácaniu dividend?
Je to predčasné hovoriť. Po skončení auditu účtovnej uzávierky uvidíme, či výsledok bude vyplatený alebo zostane ako úspora či do investícií. Jediný, kto môže rozhodovať, čo s výsledkom SPP, je ministerstvo hospodárstva ako jediný akcionár.
Čo sa týka investícií, ako sa bude SPP v tomto smere tento rok rozširovať? Podnik napríklad plánuje pri Piešťanoch výstavbu veterného parku.
Z hľadiska transformácie máme zámer pomôcť Slovensku plniť klimatické ciele. Máme záujem o výstavbu veterných parkov, fotovoltických elektrární. Prebieha príprava výroby biometánu z odpadu. Do roku 2030 chceme do rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov investovať 500 miliónov eur.
Spomínali ste biometán. Bývalý minister hospodárstva Richard Sulík bol zástanca vodíka. Ako sa podnik pozerá na túto komoditu?
My sme otvorení akejkoľvek technológii. Zemný plyn je prechodným, ale stále fosílnym palivom. V záujme znižovania emisií skleníkových plynov by sme mali využívať každú technológiu, ktorá nám umožní znižovať spotrebu fosílnych palív. Niektoré sú už teraz konkurencieschopné, iné sú však stále finančne nedostupné bez pomoci fondov či štátnej pomoci. Ako som povedal, máme svoje ciele v oblasti rozvoja výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ale pozorne sledujeme vývoj aj v prípade iných technológií.