Hegerov štátny tajomník pre HN: Budúcej vláde navrhneme škrty. No jeden scenár už hraničí s realitou

Keď ste začali vládnuť, prevzali ste aj štátny rozpočet, ktorý bol v roku 2020 nastavený na deficit 0,5 percenta. Teraz je schodok plánovaný na 6,4 percenta, ktorý po vás preberie nová garnitúra. Ako to hodnotíte?

Táto vláda dostala do vienka tri gigantické krízy, z ktorých by každá jednotlivo stačila na významný hospodársky prepad. Sú nimi pandémia covidu-19, vojna na Ukrajine a zároveň tretia, ktorú v súčasnosti najviac pociťujeme: energeticko-inflačná kríza. Jednoročný deficit je len jeden z makroekonomických ukazovateľov, pričom výsledky ministerstva financií sa odzrkadľujú aj v ďalších. Na úvod by som preto spomenul štvorlístok pozitívnych správ. Slovensko bude aj v tomto roku hospodársky rásť. Podľa prognózy ministerstva financií o 1,3 percenta, podľa Európskej komisie o 1,5 percenta, nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí dokonca o raste 1,8 percenta. Rast HDP tak bude o polovicu vyšší, ako je očakávaný priemer eurozóny, a až takmer dvojnásobný v porovnaní s priemerom Európskej únie. To je určite silná a dobrá správa. Druhá dobrá správa, ktorá vyplýva z našej makroprognózy, je, že reálne mzdy napriek vysokej inflácii tento rok porastú. Infláciu očakávame na úrovni 9,8 percenta a rast nominálnych miezd na úrovni 10,5 percenta. Preložené do ľudskej reči, reálne mzdy občanom síce mierne, ale predsa stúpnu. Treťou pozitívnou správou je, že napriek veľkým výdavkom, ktoré sa premietajú v spomínanom deficite, si Slovensko udržalo kredibilitu ako dlžník pre svojich investičných partnerov. Udržali sme si rating A od agentúry Fitch, ktorá je jedna z troch najväčších ratingových agentúr. To je bezpochyby veľmi dobrá správa a tiež značka kvality a ocenenie aj práce ľudí – odborníkov na ministerstve financií, ktorým patrí aj moje poďakovanie. Najdôležitejšou a štvrtou dobrou správou pre bežných občanov, ale aj pre firmy je, že Slovensko je s odstupom krajina, ktorá investuje a svojim občanom a firmám pomáha najviac s riešením energetickej krízy. Prednedávnom zverejnil európsky analytický inštitút Bruegel analýzu, ktorá dokazuje, že Slovensko investuje do pomoci a kompenzácií cien energií 9,3 percenta HDP, čo je približne dvojnásobok priemeru EÚ. Pomáhame najviac.

Nie je to však príliš veľká záťaž pre verejné financie?

Samozrejme, tento výdavok sa realizuje z verejných zdrojov, ale je reálny a pomáha nám k tomu, že napríklad náklady energetickej krízy pre domácnosti sú kompenzované na úrovni 97 percent. Po zohľadnení daňového bonusu sú v zásade plne vykompenzované. Prirodzene, tieto energovýdavky vedú k vyššiemu deficitu. Sú to však jednorazové výdavky a Európska únia, ale aj ratingové agentúry kladú čoraz väčší dôraz na štrukturálny deficit a menší na jednorazové výdavky, ktoré súvisia s krízami. Z hľadiska štrukturálneho deficitu, ktorý máme na úrovni približne troch percent, patríme k stredu EÚ, čo sa nakoniec odráža priamo aj v povedomí investorov. Tí zase hodnotia náš dlh alebo bonitu sadzbami, ktoré zodpovedajú presne zlatému stredu v rámci eurozóny. Keď si zoberieme, že eurozóna má 20 členských krajín, z ktorých 17 má relevantný dlh, ktorý sa obchoduje alebo kótuje na finančných trhoch, tak osem krajín má vyššiu sadzbu ako Slovenská republika a osem krajín má zase sadzbu nižšiu. Historicky, keď sme vstupovali do EÚ, tak Slovensko bolo posledným vozňom, v súčasnosti sme zlatým stredom, a to napriek tomu, že hraničíme s krajinou, v ktorej prebieha vojna.

Bola tu však kritika na efektívnosť využívania prostriedkov počas pandémie. Zároveň teraz je tu kritika na to, že síce dávame najviac na pomoc pri energiách, no môžme si za to sami, keďže sme jednou z krajín najviac závislých od plynu.

Čiastočne by som s poslednou vetou súhlasil. Áno, je neblahým dedičstvom socializmu, ale aj prvých troch dekád po zmene režimu, že nás vojna na Ukrajine zastihla v princípe v rovnakom stave závislosti od energetických médií z Ruskej federácie, ako to bolo v roku 1989. Je veľká chyba, že sa za tri dekády urobilo veľmi málo pre diverzifikáciu našich zdrojov, ale, žiaľ, je to realita, ktorej musela naša krajina čeliť. Vieme, že slovenské firmy patria k energeticky náročnejším v rámci Európskej ú...