Európsky štatistický úrad minulý týždeň zverejnil nové údaje o HDP v parite kúpnej sily v štátoch eurozóny, podľa ktorých je Slovensko na chvoste v dobiehaní európskeho priemeru, v roku 2022 sme spadli na 67 percent priemeru EÚ a za nami je už len Bulharsko. Ako to hodnotíte?
Konvergencia nových členských krajín EÚ k tým najvyspelejším krajinám západnej Európy sa výraznejšie spomalila po ekonomickej kríze v rokoch 2008 a 2009. Pred finančnou a dlhovou krízou Slovensko rástlo v priemere o 3,5 percentuálneho bodu rýchlejšie než nemecká ekonomika, každý rok. Po roku 2009 sa ten rozdiel v ekonomickom raste zmenšil na jeden percentuálny bod. K podobnému spomaleniu konvergencie došlo aj v ostatných krajinách v regióne, ako sú Poľsko, Česko, Maďarsko, v pobaltských krajinách či v Rumunsku alebo v Bulharsku. Celý tento región zaznamenal spomalenie ekonomickej konvergencie, avšak Slovensko a podobne aj Česko zaznamenali ešte to, že po ekonomickej kríze, ktorú vyvolala pandémia koronavírusu, sa zotavovali oveľa pomalšie ako ostatné nové členské krajiny.
Čo toto pomalšie zotavovanie spôsobilo?
Do veľkej miery to bolo spôsobené charakterom ekonomickej aktivity na Slovensku či v Česku. Pandémia koronavírusu priniesla výrazné narušenie dodávateľských reťazcov, čo zasiahlo automobilový priemysel. Následne minulý rok boli dodávateľské reťazce opäť zasiahnuté ruskou inváziou na Ukrajinu a automobilový priemysel na Slovensku momentálne funguje približne na úrovni 90 percent toho, čo bol predcovidový vrchol. Nie je to však iba efekt narušenia dodávateľských reťazcov, lebo už koncom roku 2019 dochádzalo k istému spomaleniu ekonomickej aktivity v automobilovom priemysle, tieto faktory naozaj spôsobujú to, že ekonomický rast Slovenska a treba povedať, že aj susedného Česka, je v tých posledných rokoch pomalší ako napríklad v ostatných nových členských krajinách EÚ. Napríklad naša februárová prognóza predpokladá výraznejšie oživenie slovenského exportného priemyslu až v priebehu roku 2024. Prognóza Národnej banky Slovenska, ktorá vyšla nedávno, je v tomto o niečo optimistickejšia. Vo svetle týchto vecí teda nie je prekvapujúce, že podľa nových štatistík o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily Slovensko nezaznamenáva nejaké dobiehanie. Na druhej strane ten spomínaný výsledok, že Slovensko dosahuje 67 percent priemeru EÚ, je spôsobený nielen tým nízkym postcovidovým rastom, ale aj tým, že to vykazovanie HDP v parite kúpnej sily má isté metodické nedostatky, ktoré nás tlačia nadol.
Áno, už dlhší čas prebieha o správnosti výpočtu tohto ukazovateľa polemika. V čom vidíte nedostatky?
Treba si uvedomiť, že h...
Zostáva vám 85% na dočítanie.