V súčasnosti sa opäť intenzívne hovorí o probléme Slovenska s odlevom mozgov, pomôcť s riešením si kladie za prioritu aj súčasná vláda odborníkov. Do akej miery je podľa vás tento únik kvalifikovaných ľudí závažnou ekonomickou prekážkou?
Základná vec, ktorú potrebujete na rozvíjanie ekonomiky, sú ľudia. Sú vyspelé štáty ako Japonsko alebo Nemecko, ktoré majú len veľmi obmedzené surovinové bohatstvo, a napriek tomu sú veľmi vyspelé a prosperujúce. Je to práve preto, že majú šikovných ľudí. My nemôžeme do budúcnosti počítať s tým, že budme mať vyspelú ekonomiku aspoň na úrovni Česka, pokiaľ naši mladí ľudia odídu do zahraničia. Keď sa pozrieme na konkrétne čísla, tak zhruba tretina našich vysokoškolákov na dennom štúdiu študuje v zahraničí a najmä v Českej republike z dôvodu jazykovej či geografickej blízkosti. Podľa výskumov, ktoré robili kolegovia zo sociologického ústavu, sa z tých ľudí študujúcich v Česku až polovica späť na Slovensko už nevráti.
V čom sa potrebujeme zlepšiť, aby Slovensko začalo lákať kvalifikovaných ľudí a ich prílev by podporil náš ekonomický rozvoj?
Keď sa pozriete na to, kde naši ľudia v zahraničí študujú, tak zistíte, že neštudujú na nejakých pofidérnych univerzitách, ale chodia na najlepšie školy ako Karlova univerzita v Prahe alebo Masarykova univerzita v Brne. To znamená, že to sú naši špičkoví ľudia, ktorí vyhľadávajú špičkové školy a robia to preto, lebo my také nemáme. Prvé, čo teda potrebujeme urobiť, je zlepšiť stav vysokého školstva a vybudovať aspoň jednu univerzitu, ktorá má európske renomé. Zatiaľ sa nám to nedarí, naše vysoké školy sa v európskych rebríčkoch stále objavujú okolo päťstého až šesťstého miesta a nevidieť tam zatiaľ pokrok. Reforma vysokého školstva tiež nie je záležitosť na rok či jednej vlády. To trvá aj desať rokov, pretože potrebujete zmeniť určité procesy, výber profesorov, zlepšiť kvalitu výskumu a až potom o nejakých päť až šesť rokov študenti začnú vnímať, že sa im na tú školu oplatí ísť, lebo o nej píšu, že je špičková. ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.