Ako by ste zhodnotili tento rok z hľadiska hospodárskeho rastu? Vieme, že v letnej prognóze sa hovorilo, že tento rok HDP stúpne o 1,2 percenta. Čo ťahá ekonomiku a čo ju, naopak, brzdí?
Novú makroekonomickú prognózu predstavíme v septembri. Mesačné údaje, ktoré dostávame priebežne z ekonomiky, hovoria o tom, že by ten výhľad mohol byť o trošku lepší, avšak nie nejako výrazne. Ak dôjde k prípadnému zlepšeniu, tak to nebude nič významné z hľadiska očakávaných príjmov pre verejné financie. Čo vidíme, je, že priemysel v západnej Európe zažíva naozaj zlé časy, a pre nás ako ekonomiku, ktorá je naň naviazaná, to nie je dobrá správa. V západnej Európe dochádza skôr k veľkému boomu v službách, z čoho my ako exportná a priemyselne zameraná ekonomika až tak neprofitujeme. Ten rast okolo 1,2 percenta nie je nejaký rýchly, na Slovensku by sme očakávali rast možno aj okolo troch percent, musíme byť však vďační aj za to, keďže máme stále vysoké ceny energií, ktoré brzdia ekonomický rast, najmä v top časti priemyslu u nás aj v západnej Európe. Vzhľadom na okolnosti ide o celkom slušný výsledok, samozrejme, želali by sme si aj lepší.
Na budúci rok odhadujete rast HDP o 1,3 percenta. Zrejme nás už nebudú toľko pohánať zdroje čerpané z eurofondov a výkonnosť ekonomiky negatívne ovplyvní aj nutné ozdravovanie verejných financií?
Budúci rok bude naozaj čas, keď sa budú musieť prijať opatrenia na zníženie deficitu. Veľmi bude záležať na tom, aké opatrenia sa spravia na príjmovej či výdavkovej strane príjmu, ale áno, budú spomaľovať ekonomický rast. Dôležité je, aby sa vyberali kroky, ktoré ho spomalia čo najmenej a čo najkratšie. Vyberať ich bude nová vláda, ak však hovoríme o ich objeme, ten bude zrejme pre ekonomiku citeľný. Nebude to vplyv, ktorý by nás úplne zabrzdil alebo poslal do recesie, ale bude to v budúcom roku vplyv číslo jeden. Samozrejme, veľa bude závisieť aj od toho, čo sa bude diať v eurozóne. Očakávania nateraz nie sú zlé, budeme mať dobrý vietor v plachtách, potreba úspor na domácej scéne nás však bude brzdiť.
Keď sme pri eurozóne, zaujímavé je aj medzinárodné porovnanie. Podľa údajov Eurostatu Slovensko dobieha EÚ menej ako v minulosti, konvergencia sa pribrzdila a európske dáta nás dokonca v parite kúpnej sily zaradili v EÚ len pred Bulharsko. Čo sa s tým dá robiť?
Nazdávame sa, že ide o jeden z mála prípadov, kde sú čísla Eurostatu ako rešpektovanej inštitúcie nekorektne spočítané. Sú tam veľké metodologické rozdiely medzi jednotlivými krajinami a v tom je ten problém. Tak či tak, stále platí, že rastieme pomalšie, ako by sme mali. Potrebné opatrenia sú rôzneho charakteru. Na prvom mieste je vzdelávanie, kde sú výsledky našich žiakov dlhodobo podpriemerné a zhoršujú sa. Pokiaľ toto neodstránime, tak na nejaké dobiehanie nemeckých miezd môžeme zabudnúť. Ďalším faktorom je participácia ľudí, čo znamená, že nie všetci ľudia u nás môžu pracovať, majú prácu alebo si ju hľadajú. Bariéry v tomto sú rôzne, nie je to len o tom, že nemôžu nájsť prácu v danom regióne, kde žijú, čo je relevantný dôvod. Sú to však aj bariéry, keď firmy nechcú brať ľudí na kratšie úväzky a podobne. Tiež je časté, že nezamestnaní ľudia žijú inde ako na miestach, kde je viac práce, to zase súvisí so schopnosťou mobility ľudí, s nájomnými bytmi a podobne. Tých dôvodov je veľa, bolo o tom publikovaných veľa štúdií a veľa sa o tom rozprávalo. Veľa dobrých vecí je tiež v pláne obnovy a teším sa na to, keď sa splnia všetky jeho body. Je mimoriadne kvalitne napísaný a má potenciál pohnúť ekonomikou krajiny. Preto by som bol rád, keby bol implementovaný už včera, lebo v súčasnosti je to naozaj už desať minút po dvanástej. Na toto všetko však treba vládu, ktorá to začne realizovať, a poslancov, ktorí sa budú riadiť odporúčaniami odborníkov a začnú meniť zákony. Verím, že po voľbách tieto časy prídu.
Ministerstvo financií tiež pred pár dňami zverejnilo nový odhad deficitu verejných financií na rok 2023. Výhľad sa zhoršil na 6,85 percenta HDP. Ako dôvod uvádza práve legislatívnu smršť v parlamente. Bude problém nájsť na to peniaze?
Zostáva vám 75% na dočítanie.