Česko aj Slovensko nakazil chorý muž Európy, hovorí pre HN známy ekonóm. Invázia Rusov by nás položila

Jedna z vecí, ktorá nás v poslednom čase najviac trápi, je inflácia. V súčasnosti však už výrazne ustupuje. Na Slovensku sme v januári zaznamenali pokles medziročného tempa už na 3,9 percenta, pričom v minulom roku sme začínali s viac ako 15 percentami. Česko je však na tom ešte lepšie, posledné dáta ukázali úroveň 2,3 percenta, pred rokom bola pritom ešte blízko 20 percent. V čom vidíte ten rozdiel, že sa Česku podarilo utlmiť infláciu rýchlejšie?

Je to v tom, že Česi mali aj väčší inflačný nárast. Ceny energií zastropovali neskôr a menej razantne, takže tá inflácia stúpla o toľko, že už mala menší priestor na ďalší rast ako na Slovensku. Je to však len prechodný jav. Pravdou je, že Slovensko by malo mať v tomto roku celkovo menšiu mieru inflácie. Presne nevieme koľko, ale podla niektorých odhadov by mala byť celoročná priemerná inflácia okolo piatich percent. Ja si osobne myslím, že to bude ešte o niečo menej.

Aj česká priemerná celoročná inflácia by mala byť 2,3 percenta. Slováci tak môžu byť až na takmer dvojnásobku tejto úrovne. Na Slovensku zase bola priemerne nižšia v uplynulých dvoch rokoch. Najmä v prvej polovici roku 2022 tam bol ten rozdiel pomerne citeľný. Súviselo to opäť s tým, že ste skôr a razantnejšie zastropovali ceny energií.

Hrá v tom rýchlejšom poklese inflácie prípadne dôležitú úlohu aj česká koruna a vlastná menová politika?

V určitých ohľadoch to tak byť môže. Je tu však potrebné upozorniť, že Česká republika už v súčasnosti svoje úrokové sadzby znižuje. Avšak menová politika funguje na horizonte 12 až 18 mesiacov. To znamená, že v súčasnosti v tom výraznejšom poklese oproti Slovensku má odraz aj to, že Česká národná banka mohla ísť s úrokovými sadzbami výrazne vyššie ako Európska centrálna banka, ktorá svoju základnú sadzbu dostala najvyššie na 4,5 percenta.

Česká republika išla na sedem. V niektorých segmentoch, ako je napríklad realitný trh, sa prejavil výraznejší protiinflačný efekt prostredníctvom drahších hypoték ako na Slovensku. Opäť však je hlavným rozdielom najmä prístup k zastropovaniu cien energií. To sa prejavovalo po celý čas tej inflačnej periódy, pričom menová politika z veľkej časti funguje až s určitým oneskorením. Nemá taký rýchly efekt ako opatrenia vo fiškálnej oblasti alebo v oblasti stropov na ceny energií.

Keď sme pri českej korune, pred dvoma týždňami sme videli, že bol v Česku vymenovaný splnomocnenec pre prijatie eura, pán Petr Zahradník. O možnom prijatí eura sa opäť začalo aj intenzívnejšie diskutovať. Priblížilo sa týmto podľa vás aj samotné prijatie eura? Alebo na to ešte stále nie je dostatočná vôla a v dohľadnom čase sa to tak rýchlo nestane?

Ten titul splnomocnenca nie je nejako oficiálny. Povedzme, že je to určitá súkromná aktivita pána ministra pre európske záležitosti Martina Dvořáka, ktorý je síce z koaličnej strany, ale je to skôr také jeho súkromné dobrodružstvo, pretože je to veľký nadšenec pre všetko európske. Rozhodol sa tak vytvoriť tento post. Česká republika mala aj v minulosti svojich splnomocnencov pre euro, takzvaných pánov euro. Toto však boli reálne vládni splnomocnenci.

Pán Zahradník žiadnym vládnym splnomocnencom nie je. Je len splnomocnencom jedného konkrétneho ministra. Nakoniec sa teda vládne strany dohodli, že sa mu nebude ho...