Postupná redukcia priamych platieb, plánovaná v návrhu reformy spoločnej agrárnej politiky Európskej únie (CAP), nebude pre poľnohospodárov nových krajín aktuálna, kým sa podpory pre nové a staršie krajiny nevyrovnajú. Informovala o tom hovorkyňa ministra pôdohospodárstva Katarína Czajliková.
Tento prísľub získali predstavitelia agrorezortov ČR, Maďarska, Poľska, SR, Slovinska, Litvy, Lotyšska a Estónska na základe spoločnej deklarácie na luxemburskom zasadaní Rady ministrov poľnohospodárstva EÚ. Navyše si z rokovania s delegáciou Talianska, ktoré prevezme predsedníctvo už 1. júla, odniesli ubezpečenie, že talianski predstavitelia majú záujem, aby sa v reforme CAP už teraz zohľadnili názory vstupujúcich krajín.
Deklarácia obsahovala ďalšie dve zásadné požiadavky, ktoré nezískali podporu. Šéfovia agrorezortov kandidátskych štátov žiadali o vyplácanie náhrad, ktoré predpokladá návrh reformy CAP pre poľnohospodárov súčasnej pätnástky, ak sa v únii bez prechodného obdobia znížia intervenčné ceny pre obilniny a mlieko. V treťom bode išlo o to, aby sa aj pre nové krajiny uplatňovali prvky tzv. flexibility, najmä zálohové vyplácanie priamych platieb až do výšky 50 percent, aj keď si zvolia zjednodušenú schému podpory, ktorá čerpanie zálohových platieb neumožňuje.
Rada poľnohospodárskych ministrov EÚ minulý týždeň v pôvodne plánovanom čase napriek kompromisnému návrhu Grécka nedospela k zhode o Fischlerovej reforme CAP, a tak zasadne opäť v utorok 17. júna.
StoryEditor