Čuduj sa svete, kapitalizmus predsa nie je až taký zlý. A to mám na mysli tabakový priemysel, kde by každý očakával, že im nejde o nič iné len o viac závislých ľudí. To je ale podobným omylom, ako v prípade potravín v spojitosti s fast-foodmi, kde sa aj fast-foody musia prispôsobovať súčasným trendom.
A keď raz dopyt chce zdravšiu stravu alebo zdravší pôvod surovín, tak ponuka musí reagovať. A tak spoločnosti začali venovať viac pozornosti pôvodu potravín, či nahradzovaniu zdravšími alternatívami.
Podobne je na tom aj tabakový priemysel. Problémom nie je, že spotrebitelia chcú prestať fajčiť. Avšak chcú fajčiť kvalitnejšie produkty, ktoré prinesú rovnaký úžitok, avšak menej zdravotných problémov. Spoločnosti, tak nezaspali na vavrínoch a začali venovať týmto zmenám pozornosť.
Pravdou je, že napriek stále silnému podielu bežných cigariet v rozvinutých krajinách, spotrebitelia prechádzajú na zdravšie alternatívy. Aj keď je pravdou, že na celosvetovom trhu sú tržby z klasických cigariet okolo 717 miliárd dolárov, pričom z ostatných zdravších náhrad je to 11,2 miliardy dolárov. Napriek tomu popredné spoločnosti začali investovať do výskumu a hľadať alternatívy.
Všetko to začalo v roku 2003, keď na trh prišla prvá elektronická cigareta, ktorá bola vytvorená čínskym farmaceutom. Tieto cigarety využívajú batérie na to, aby odparovali roztok, ktorý je naplnený nikotínom.
Účel je jednoduchý, takéto cigarety sú často lacnejšie a hlavne zdravšie. Štúdie ukázali, že znižujú pri inhalovaní množstvo karcinogénnych a toxických látok, ktorým sa užívatelia pri fajčení vystavujú. V roku 2013 tvorili tržby z elektronických cigariet približne 3,7 miliardy celkových tržieb tabakového priemyslu.
Novinkou je „cigareta“ IQOS. Úvodzovky preto, lebo sa nejedná o klasickú cigaretu či elektronickú cigaretu. Zariadenie vytvorila svetová jednotka Philip Morris. V zariadení sa ohrieva náplň len s malým množstvom tabaku, pri tretinovej teplote oproti klasickým cigaretám. Spoločnosť predstavila zariadenie v Japonsku, kde sa rýchlo chytilo. Nasledovali krajiny ako Taliansko, Kanada alebo Nemecko.
Celkovo sa už tento produkt predáva v 30 krajinách, pričom má viac ako 1,4 milióna používateľov. Mimochodom, spoločnosť od roku 2008 investovala viac ako 3 miliardy dolárov do výskumu a zamestnáva 400 vedcov a pracovníkov, aby pracovali na vývoji lepších a zdravších produktoch.
Ďalšou spoločnosťou je British American Tobacco, ktorá priviedla elektronické cigarety na trh v roku 2013. A koncom roka 2016 uviedla na trh podobný produkt ako spoločnosť Phillip Morris. Produkt s menom Glo, ktorý rovnako nehorí. V súčasnosti sa predáva tento produkt v 12 krajinách. Spoločnosť rovnako investuje do inovácii, kde investovala 1 miliardu dolárov za posledné tri roky.
A treťou spoločnosťou je japonská spoločnosť Japan Tobacco. Spoločnosť vyvinula tzv. Ploom, čo je obdobný prístroj, ako vytvorili spomínané spoločnosti. A jeho účelom je znížiť potenciálne zdravotné riziká. Produkt je postupne uvádzaný na trh od roku 2013, avšak v minulom roku ohlásila spoločnosť, že má problémy uspokojiť dopyt a nestíha vyrábať nové zariadenia.
Kapitalizmus nezlyhal. Ponuka reaguje na dopyt a spoločnosti hľadajú najlepší spôsob ako reagovať na meniace sa preferencie spotrebiteľov. Naopak problémom je tentoraz štátna regulácia.
V Spojených štátoch musia spoločnosti pri uvedení na trh vynaložiť 300-tisíc až 1 milión dolárov, aby mohli získať povolenie na predaj nového produktu. Pre veľké spoločnosti to nie je problémom. Problémom je regulácia pre start-upy, ktoré majú nové produkty, ktoré by mohli tabakový priemysel posunúť na novú úroveň, avšak produkt nemôžu uviesť na trh.
Autorom je Martin Lindák, analytik Nadácia F. A. Hayeka.