Veľké prepady na burze a ekonomické krízy spôsobujú nárast počtu samovrážd nielen v roku, keď sa stanú, ale aj v roku nasledujúcom. To tvrdí nová britská štúdia.
Napríklad v roku 2008 si kvôli prepadu na burze podľa výskumníkov vzalo život vyše šesť a pol tisíca ľudí.
Deň pred pádom banky Lehman Brothers, ktorý v podstate začal poslednú veľkú ekonomickú krízu, prebehla aukcia diel umelca Daniela Hirsta.
Mnohí ju spätne označujú za vrchol predkrízovej dekadencie a najvyšší dôkaz nafúknutia vtedajšieho trhu. Bola to najväčšia aukcia diel jedného umelca v histórii. Hirst si vtedy za 218 položiek odniesol 198 miliónov dolárov.
Viac mŕtvych ako v Afganistane
Medzi finančníkmi sa hovorí, že keď svetovými burzami otrasie veľký "pád", niektorí finančníci narýchlo rozpredajú svoje zbierky umenia a spáchajú samovraždu. Minimálne polovicu tejto historky teraz potvrdila štúdia Brendana Johna Lambeho a Tomasza Piotra Wisniewského, dostupná v internetovej knižnici SSRN.
Na nárast počtu samovrážd v populácii majú samozrejme vplyv aj ďalšie prvky, ktoré s burzovým krachom súvisia (napríklad vysoká inflácia, pokles HDP alebo vyššia nezamestnanosť), uznávajú autori v článku pre web The Conversation. Zdôrazňujú však, že sa snažili také vplyvy oddeliť.
Ich výsledky sú prekvapivé. Naprieč 36-krajinami, ktoré skúmali, podľa nich samovraždu kvôli krachu na burze spáchalo 6 566 ľudí. Pre predstavu - to je takmer dvojnásobok toho, koľko zomrelo od začiatku operácií v Afganistane na tamojších bojiskách koaličných vojakov. Ročne potom v Európe podľa údajov Eurostatu spácha samovraždu asi 57 tisíc ľudí.
Štúdia môže pomôcť s prevenciou
Množstvo ľudí, ktorí si mali vziať život kvôli udalostiam na burze, je podľa autorov štúdie alarmujúce.
Dávajú to za príčinu okrem iného aj tomu, že sú s akciami prepojení nielen finančníci, ale aj bežní občania - či už priamo investíciami, alebo prostredníctvom dôchodkových fondov.
V prípade budúcej veľkej krízy by sa vďaka poznatkom Lambeho a Wisniewského mohol počet samovrážd znížiť. A to vďaka tomu, že nejde len o jednorazový nárast, ale postupné zvyšovanie počtu samovrážd v priebehu približne dvoch rokov.
Vlády by tak podľa vedcov mohli ich množstvo výrazne obmedziť. Stačilo by sa ihneď po začiatku problémov na burze začať venovať kvalitnej a rozsiahlej prevencii samovrážd.
Časť zodpovednosti potom podľa autorov leží aj na investičných poradcoch. "Hoci finančná teória zvažuje investičné riziko, zabúda cenu, ktorú si straty na burze vyberú na človeku," uvádza.
"Rovnako tak, ako sa svojich klientov (poradcovia) pýtajú, ako veľmi sú ochotní riskovať, by si mohli zisťovať, či ich klienti nemôžu podľahnúť duševným chorobám a podľa toho upravovať svoje rady," dodávajú.