Tieto malé a otvorené pobaltské ekonomiky podľa analytikov nezačnú rásť skôr ako v roku 2011. Dôvodom je ich závislosť od oživenia exportných trhov v Európe.
Recesia v Lotyšsku je najhoršia v rámci celej Európskej únie (EÚ). Krajina musela požiadať medzinárodné inštitúcie o úver vo výške 7,5 miliardy eur. Analytici odhadujú, že hrubý domáci produkt (HDP) Lotyšska sa v 4. kvartáli 2009 medziročne znížil o 16,6 % a za celý minulý rok klesol o 17 %.
Po páde HDP v 3. štvrťroku 2009 medziročne o 19 % prijala vláda v Rige úsporný rozpočet, čím splnila nielen podmienky na získanie ďalších splátok z úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF), ale dostala pod kontrolu prehlbujúci sa deficit verejných financií.
Lotyšská centrálna banka najnovšie odhaduje, že HDP krajiny tento rok klesne o 2,5 %. Aj Estónsko tvrdo zasiahla globálna kríza a jeho HDP sa podľa analytikov znížil v 4. kvartáli o 11,5 %. Krajina sa pritom snaží splniť podmienky na vstup do eurozóny, preto prijala tvrdé opatrenia.
Vláda v Tallinne drasticky zoškrtala rozpočet, aby splnila maastrichtské kritériá a mohla zaviesť euro už v roku 2011. Tieto prísne úsporné opatrenia však na druhej strane prispeli k prehĺbeniu recesie. Analytici očakávajú, že za celý rok 2009 výkon estónskej ekonomiky klesol o 14,3 %.
Informovala o tom, agentúra Reuters.