Dnes musíme obracať každú mincu. Čo neviete, že máme rozpočtový deficit? Už niekoľko mesiacov nepočujeme v Amerike, aj inde vo svete, nič iné od tých, ktorí odmietajú všetky návrhy pomôcť chorľavejúcej ekonomike.
Tí istí politici sa však zároveň môžu pretrhnúť, aby v Amerike znížili najbohatším 120 000 ľuďom dane v priemere o 3 milióny dolárov na osobu.
Čože, vy ste o tom návrhu nepočuli? Ja myslím, že áno: hovorím o požiadavke, aby sme dali trvalú platnosť všetkým Bushovým daňovým škrtom, nielen tým určeným strednej triede.
Vezmi tisíc, vyber jedného
Keď bola v roku 2001 pretlačená Kongresom prvá várka Bushových daňových škrtov, obsahovala príslušná legislatíva osobitné ustanovenia: totiž že k poslednému dňu roka 2010 stratí celý balík platnosť a daňové sadzby sa vrátia na hodnoty z roku 2000.
Aké možnosti teda dnes máme? Obamova administratíva chce zachovať tie časti pôvodných daňových škrtov, z ktorých má prospech prevažne stredná trieda, a tento návrh je sám o sebe drahý, kým časti, z ktorých majú prospech len ľudia s veľmi vysokými príjmami, nechá vypršať podľa pôvodného plánu. Republikáni s podporou niektorých konzervatívnych demokratov si však želajú zachovať všetky škrty. A existuje reálna šanca, že to dosiahnú.
Čo je tu v stávke? Podľa nadstranického Centra pre daňovú politiku by zvečnením všetkých Bushových daňových škrtov stratila federálna vláda počas nasledujúcich desiatich rokov 680 miliárd dolárov na príjmoch. Len pre porovnanie: získať súhlas Kongresu s vyčlenením chabých 26 miliárd dolárov na zúfalo potrebnú pomoc štátnym a miestnym vládam vyžadovalo mesiace tvrdých rokovaní.
A kam by tých 680 miliárd dolárov putovalo? Takmer celá suma by pripadla nejbohatšiemu percentu Američanov, teda ľuďom, ktorých príjmy presahujú pol milióna dolárov ročne. To je však to najmenšie: Centrum pre daňovú politiku odhaduje, že daňové škrty by z prevažnej časti uľavili nanajvýš desatine z tohto jedného percenta najbohatších. Vezmite si skupinu tisícky náhodne vybraných Američanov a vyberte z nej jedného človeka s najvyššími príjmami: práve jemu pripadne väčšina daňových úľav určených pre túto skupinu.
Ako možno takýto darček ospravedlniť v čase, keď politici tvrdia, že ich trápia rozpočtové deficity? Napríklad nám hovoria, že sa to všetko robí len kvôli pomoci malým firmám. Akúkoľvek daňovú úľavu by však získal len drobný zlomok majiteľov malých firiem. A koľko poznáte majiteľov malých firiem, ktorí zarábajú niekoľko miliónov ročne?
Tiež nám tvrdia, že sa to robí kvôli podpore zotavovania ekonomiky. Ťažko si však predstaviť menej efektívny spôsob pomoci ekonomike ako rozdanie peňazí ľuďom, ktorí už ich majú veľa a pravdepodobne tento darček ani neminú.
Nepodráždíš princeznú hráškom
Nie, toto nemá so zdravou hospodárskou politikou nič spoločné. Ide skôr o nefunkčnú a skorumpovanú politickú kultúru, v ktorej Kongres nepodniká žiadne kroky na oživenie ekonomiky, ukazuje prázdne vrecká, keď má ochrániť pracovné miesta učiteľov a hasičov - a zároveň tvrdí, že náklady nie sú žiadny problém, keď má uchrániť už tak bohatých občanov pred malilinkým finančným nepohodlím.
Obamova administratíva zatiaľ zaujala proti tejto nehoráznosti pevný postoj. Dúfajme, že vo svojom boji zvíťazí. Inak bude ťažké nestratiť vieru v budúcnosť Ameriky.
| Paul Krugman nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu |