Španielske sporiteľne stále naháňajú Európe strach. Sama španielska centrálna banka uvádza, že podiel zlých úverov u domácich komerčných ústavoch je teraz najvyšší za posledných štrnásť rokov. Španielska vláda sa snaží zvládnuť najrizikovejšiu časť finančného sektora - tzv cajas, teda akési obdoby sporiteľných družstiev. Iniciovala už zlučovanie najslabších sporiteľní a snaží sa tiež posilniť ich kapitál.
Miliardy nebudú stačiť
Podľa štvrtkového vydania denníka Wall Street Journal (WSJ) sa Madrid chystá do cajas naliať viac ako 30 miliárd eur. Španielska ministerka financií Elena Salgadová (na snímke) to síce poprela, ale nevyvrátila, že sa zásadna finančná injekcia pripravuje. Podľa niektorých expertov pritom záchrana sporiteľní bude ešte oveľa drahšia. Odhad banky UBS počíta až so 120 miliardami eur.
Denník WSJ uvádza, že španielska vláda uvažuje dokonca o vytvorení takzvanej "zlej banky" čiže inštitúcie, kam by sa presunuli ťažko vymožiteľné pôžičky poskytnuté cajas a bankami. Do tej by ale možno musel naliať peniaze priamo štát. Španielsky verejný dlh sa však pohybuje okolo 65 percent HDP a Španielsko si požičiava na vysoký úrok. Ďalšie dlhy by len zvýšili úroky platené zo španielskeho dlhu.
Pritom ešte nedávno sa špekulovalo o variante, že Španielsko práve kvôli vysokým úrokom zo štátneho dlhu bude potrebovať pôžičku z európskeho záchranného fondu, Európa na záchranu Španielska nebude mať peniaze a to povedie k rozpadu eurozóny.
Zdroje z regionálnych španielskych sporiteľní minulý týždeň agentúre Reuters povedali, že šéfovia týchto inštitúcií zrejme už v marci vyrazia do Ázie a budú tam svoje ústavy prezentovať. Sporiteľniam sa zatiaľ nepodarilo žiadneho záujemcu zo súkromného sektora presvedčiť, aby do nich investoval, aj keď sporiteľne s podobnou prezentáciou vlani jazdili po Európe i Spojených štátoch.
Čo odhalia výkazy bánk?
Zatiaľ ale nie je jasné, koľko peňazí bude na záchranu španielskych bánk vlastne potreba. Väčšina bánk totiž zatiaľ nezverejnila svoje výsledky za minulý rok. Do konca marca budú musieť zverejniť detaily o splácaní poskytnutých pôžičiek a zlých úveroch tiež cajas, ktoré túto povinnosť doteraz nemali. Pritom držia 42 percent bankových aktív v krajine.
Hlavným problémom sú úvery na nákup a stavbu nehnuteľností aj priame podnikania bánk v realitách. Realitná bublina v Španielsku v predchádzajúcich rokoch spľasla a ceny klesajú. Napríklad britský denník The Times uvádza, že vo veľkých španielskych mestách sú dnes nehnuteľnosti bežne predávajú o 20% lacnejšie, než je uvádzané v inzerátoch. Upozorňuje aj na štatistiku ministerstva pre bytovú výstavbu, podľa ktorej je v krajine so 46 miliónmi obyvateľov 700 tisíc nepredaných nových domov. Mimochodom číslo zhruba zodpovedá počtu nových domov postavených za celý rok 2009.
Španielska centrálna banka uvádza, že finančné ústavy investovali 439 miliárd eur, z ktorých 181 miliárd je problematických a možno nebude nikdy splatených. Podľa agentúry Moody's utrpia španielské banky stratu vo výške 176 miliárd eur.
Problém zvaný cajas
Vláda sa snaží bankový sektor ozdraviť a fond na reštrukturalizáciu bánk už do neho nalial takmer 12 miliárd. Kabinet tiež núti cajas, aby sa zlúčili a zo súčasných 45 inštitúcií vzniklo 17. Lenže manažéri cajas zlúčenie sabotujú, navyše vo vedení týchto inštitúcií sú často miestni politici, ktorí nechcú prísť o moc spojenú s poskytovaním úverov. Teraz sú potrebné ďalšie finančné injekcie. Ministerka financií Elena Salgadová povedala, že cajas budú rekapitalizované tento rok, ešte pred záťažovými testami bánk, ktoré plánuje urobiť EÚ. Podľa ministerky k tomu budú stačiť dve miliardy eur a tie požičia španielsky fond na záchranu bánk.
Postupne sa však objavujú správy, že to bude 30-120 miliárd. Maximálna schválená veľkosť reštrukturalizačného fondu je pritom 99 miliárd. Podľa najhoršej varianty by teda časť peňazí musel poskytnúť štátny rozpočet. Navyše fond prostriedky získava na trhu z predaja cenných papierov, ale investori sú vyľakaní a opatrní. Je otázkou, či požičia fondu za akceptovateľných podmienok.
Ak by sa problémy cajas ukázali naozaj veľkými, môže to ohroziť nielen španielsku ekonomiku, ale aj euro. Pritom problémy cajas budú určite väčšie, než odhaduje vláda, a straty budú pravdepodobne aj väčšie, než odhaduje centrálna banka. Tá totiž vychádza z predpokladu - bez znalostí potrebných účtovných kníh - že cajas ovládané politikmi a dlžníkmi neposkytovali o moc riskantnejšie úvery ako väčšina komerčných bánk spravovaná svojimi akcionármi.