Základným krokom cenovej liberalizácie, ako jedného z hlavných prvkov transformácie, bolo aj odstránenie zápornej dane z obratu pri potravinách, ku ktorému sa vláda rozhodla pred 20. rokmi, 24. mája 1990. Zrušenie tejto "štátnej dotácie" potravín vyvolalo ich jednorazový cenový skok.
Daň z obratu
Pred novembrom 1989 vo vtedajšom Československu súvisela daňová sústava s centrálne plánovanou ekonomikou. Kľúčovou nepriamou daňou bola dnes už neexistujúca daň z obratu, ktorá vyjadrovala rozdiel medzi maloobchodnou cenou tovaru a výškou peňazí potrebných na jeho výrobu.
Jej úlohou tak bolo dosiahnuť stabilitu cien, zabrániť výkyvom v podobe nadbytku alebo nedostatku spotrebného tovaru, a tým zabezpečiť rovnováhu medzi ponukou a dopytom. V prípadoch, keď hrozili špekulácie a rast čierneho trhu, nastúpili ďalšie mechanizmy ako poradovníky či prídelový systém.
Najväčšou časťou boli potraviny
A pretože dopyt neurčoval trh, ale centrálny plán, bola na vybrané položky, takzvaný "tovar potrebný na plnenie sociálnych potrieb občanov", uvalená záporná daň z obratu, ktorá bola vo svojej podstate dotácio na daný druh tovaru. Základný sadzobník dane z obratu obsahoval v roku 1989 okolo 1500 sadzieb, z ktorých bolo vyše 400 záporných.
Sadzby dane sa pohybovali od plus 88 do mínus 291 percent. V tejto dobe daň predstavovala asi 35 miliárd korún ročne. Najväčší podiel na zápornej dani mali potraviny. Vláda sa rozhodla k náprave cenovej deformácie ešte pred prijatím scenáru ekonomickej reformy, ktorý bol schválený v septembri 1990. Už v júli toho istého roku tak zápornú daň z obratu prerušila, potraviny prestali byť dotované av dôsledku toho ich ceny výrazne stúpli.
Zvýšenie sa týkalo asi 30.000 položiek av priemere dosahovalo okolo 25 percent. Cena kocky masla napríklad stúpla z 10 na 16 korún. Ľudia od vlády dostali kompenzáciu vo výške 140 korún. Nárast cien spôsobil v rade disciplín problémy s odbytom. Príkladom je konzervárenstvo, ktorého útlm po roku 1990 konzervári okrem iného kládli za vinu práve zrušeniu zápornej dane z obratu a následnému zdraženiu ich výrobkov.
Privatizácia a snaha o rovnováhu
V januári 1991 nasledovala potraviny celková liberalizácia cien, ktorá aj vďaka devalvácii koruny cenovú hladinu posunula ďalej smerom nahor. Ďalší nárast cien potom prišiel po zavedení dane z pridanej hodnoty v roku 1993.
Cenový nárast potravín po nahradení záporných sadzieb dane z obratu sadzbou nulovú v júli 1990 bol vôbec najvyšším nárastom cien od menovej reformy, ktorá sa uskutočnila v roku 1953. Vtedy bola hotovosť do 300 korún a vklady do 5000 korún menené v pomere 5:1, kurz sa zhoršoval s výškou vkladov až na 50:1.
Rozsiahlu cenovú liberalizáciu sprevádzali ďalšie kroky transformačného procesu, akými bola predovšetkým privatizácia, uvoľnenie zahraničného obchodu a snaha o udržanie makroekonomickej rovnováhy.