Britská vláda opäť pobúrila bankárov, keď oznámila, že bilančná suma veľkých peňažných ústavov bude od Nového roka podliehať dani 0,05 percenta namiesto pôvodných 0,04 percenta schválených v júni.
Kabinet uvalil dodatočnú daň na banky s ročnými príjmami nad 20 miliárd libier. Bude platiť v rokoch 2011-2014, kedy by štátu mala po zvýšení o jednu stotinu percentuálneho bodu vyniesť celkovo skoro deväť miliárd libier. Daň sa vzťahuje aj na filiálky zahraničných bánk, ktoré podnikajú na britských ostrovoch.
Sadzba tejto dane sa pritom od roku 2012 ďalej zvýši, a to na 0,075 percenta namiesto pôvodne stanovených 0,07 percenta, informuje agentúra Bloomberg. Kabinet, zápasiaci s desaťpercentným schodkom verejných financií, získa vďaka vyššej dani počas štyroch rokov navyše zhruba 400 miliónov libier šterlingov.
Asociácia britských bankárov v reakcii na vládny rozhodnutie oznámila, že je znepokojená. Obáva sa, že vyššia daň môže vážne poškodiť povesť Londýna ako jedného z kľúčových centier globálnych financií.
Trom významným britským inštitútom, ktoré nemuseli počas krízy čerpať pomoc vlády už údajne došla s pomermi v Spojenom kráľovstve trpezlivosť. Banky, kritizujúce čoraz väčšiu byrokraciu aj štátne zásahy do ich platovej politiky, varujú, že by sa mohli odsťahovať inam, napísal týždenník The Economist.
Peňažný ústav Barclays by mohol svoje sídlo presunúť z Londýna do New Yorku, banky HSBC a Standard Chartered do Hongkongu, prípadne do Singapuru.
Ale podľa dôverných zdrojov sa v spomínaných bankách o možnom sťahovaní do Ázie nediskutuje. V budúcnosti ho však nemožno vylúčiť. Zvlášť ak Británia pritvrdí v regulácii bankového podnikania.
Presťahovať centrálu však nie je vôbec jednoduché. Je otázka, koľko skúsených zamestnancov, bez ktorých sa banky ťažko obídu, by bolo ochotných sa presťahovať z Londýna kamsi do Ázie. Súhlas by museli dať samozrejme aj akcionári.