Barack Obama si na stretnutí lídrov G20 síce vypočul spŕšku kritiky, že sa snaží o oslabovanie meny, no realita je iná. Dolár vzrástol ku všetkým kľúčovým svetovým menám a analytici očakávajú ďalší nárast. "Doláru v posledných dňoch pomáha averzia k riziku na finančných trhoch, ktorá pramení z problémov v eurozóne a aj s uťahovaním menovej politiky v Číne,“ priblížil analytik X-Trade Brokers Kamil Boros.
Podhodnotený dolár
Americká mena sa napriek schváleniu nákupu amerických vládnych dlhopisov novými peniazmi z centrálnej banky v hodnote 600 miliárd dolárov oproti všetkým kľúčovým svetovým menám posilnila. Najviac, takmer štyri percentá, si pripísala oproti euru, čomu napomohli aj zvýšené obavy o dlhy Írska, Španielska či Grécka. Rast približne o dve percentá zaznamenal dolár oproti japonskému jenu a švajčiarskemu franku a ziskový bol aj oproti britskej libre, aj keď len menej ako o percento. Podľa Borosa je to podhodnotením dolára, ktoré analytici JP Morgan pre Financial Times odhadli približne na desať percent. "Dolár nie je možné považovať za silný, skôr ostatné meny za slabé. Odzrkadľujú to aj ďalšie maximá zlata dosiahnuté v priebehu týždňa,“ skonštatoval Boros. Podľa neho je navyše dolár aj napriek politike Fedu stále najhodnotnejšou menou na svete, v ktorej sa realizuje väčšina medzinárodných finančných transakcií. Navyše, kroky Fedu, ktoré znepokojili ostatné krajiny, nie sú devalváciou meny. "Kvantitatívne uvoľňovanie nie je primárne zamerané na podporu exportu ako bežné intervencie na devízových trhoch, ale na nižšie domáce úročenie,“ objasnil Boros. Zároveň dodal, že oslabovanie môže byť iba vedľajším efektom finančných trhov, keďže sa mena pri nižšom úročení a z toho vyplývajúceho očakávania vyššej inflácie stáva pre investorov menej atraktívnou.
Škodia sami sebe
Politika Fedu, ktorou si Spojené štáty americké rozhnevali medzinárodných partnerov, napokon vyznie v ich neprospech. Podľa hlavného analytika Privatbanky Richarda Tótha sa totiž natlačené doláre nevyužijú v Spojených štátoch, kde je vysoká nezamestnanosť, zadlženie aj cenová hladina. ."Využijú sa tam, kde to žije. A to v rozvíjajúcich sa krajinách, ktoré by sa mohli po miernom poklese v rokoch 2008 až 2010 dostať na obvyklé tempá rastu nad päť percent ročne,“ priblížil Tóth. Práve naopak, Američanom to poškodí. "Americké peniaze môžu zvýšiť dopyt po surovinách a ich cenu, napríklad aj cenu ropy. Toto sa môže vrátiť Spojeným štátom ako bumerang a paradoxne americké peniaze môžu spomaliť oživenie americkej ekonomiky,“ objasnil Tóth.
StoryEditor