"Celkovo vzaté," deklaroval jeden článok uverejnený ešte tento rok v januári, "sa euru darí lepšie, než ekonómovia predpokladali." Článok zhrnul pozície euroskeptikov do týchto fráz: "Euro sa nedá realizovať, je to zlý nápad, nemôže vydržať."
Nakoniec sa euro realizovať podarilo, ale momentálne sa zdá, že to bol zlý nápad. A otázka, či euro vydrží, sa náhle javí ako úplne otvorená.
Aby sme porozumeli súčasnému europroblému, musíme sa pozrieť za novinové titulky. Momentálne sa všetci zameriavajú na verejný dlh, ktorý môže vyvolávať zdanie, že ide o banálny príbeh o vládach, ktoré nedokázali kontrolovať výdavky.
V prípade Grécka je to však len čiastočná pravda, v prípade Portugalska ešte menšia pravda a v prípade Španielska to nie je pravda vôbec.
Rýchly rast, tvrdý pád
Faktom je, že pred tromi rokmi žiadna z krajín, ktoré sú dnes v kríze alebo sa jej blížia, nejavila známky hlbokých fiškálnych problémov. Ani rozpočtový deficit Grécka meraný ako podiel na HDP nebol v roku 2007 o nič vyšší ako deficity, ktoré Spojené štáty vykazovali v polovici 80. rokov, Španielsko dokonca pracovalo s prebytkom.
Do všetkých týchto krajín prúdil zahraničný kapitál - vďaka viere trhov, že členstvo v eurozóne robí z gréckych, portugalských a španielskych dlhopisov bezpečné investície. Potom prišla globálna finančna kríza. Prílev kapitálu vyschol, výnosy sa zrútili, deficity raketovo vystrelili nahor. Členstvo v eurozóne sa premenilo na pascu.
Aká je podstata tejto pasce? V rokoch, kedy boli peniaze ľahko dostupné, rástli mzdy a ceny v krízových krajinách oveľa rýchlejšie ako vo zvyšku Európy. Dnes, keď sa už peniaze nehrnú, potrebujú tieto krajiny zraziť náklady späť na zodpovedajúcu úroveň. To však ide oveľa ťažšie než v čase, keď mal každý európsky štát vlastnú menu. Vtedy sa dali náklady porovnať úpravou výmenných kurzov, devalváciou.
Dnes by bola východiskom kombinácia nemeckej inflácie a gréckej deflácie. Lenže Nemecko infláciu neakceptuje, zostáva iba deflácia. Ale pokles miezd aj cien je vždy a všade hlboko bolestivý. Bez výnimky ho sprevádza vlečúci prepad a vysoká nezamestnanosť. Zhoršuje aj problémy verejných i súkromných dlhov, pretože príjmy klesajú, ale dlhy nie.
Politická zvieracia kazajka
Grécke fiškálnej ťažkosti by boli vážne, ale asi zvládnuteľné, keby tamojšie hospodárstvo čakali nádejné vyhliadky. Ale nečakajú. Keď agentúra Standard & Poor's znížila Grécku rating, povedala, že hodnota gréckeho HDP v eurách sa možno až do roku 2017 nevráti na úroveň roku 2008, teda že krajinu z problémov nedostane ekonomický rast.
Väčšina analytikov považovali až donedávna rozpad eura za nemožný. Akákoľvek vláda, ktorá by naznačila, že zvažuje vystúpenie z eurozóny, by vyvolala hon na banky. Ak sú však krajiny postihnuté krízou donútené vyhlásiť bankrot, pravdepodobne budú čeliť honu na banky tak či tak, čo ich donúti aj obmedziť výber vkladov.
To už by dvere k vystúpeniu z eura otvorilo. Deficitní jastrabi sa pokúšajú zohriať si na európskej kríze vlastnú polievočku a prezentovať ju ako ukážkový príklad, koľko zla napáchajú červené čísla vo vládnych účtoch. V skutočnosti však kríza demonštruje, ako je nebezpečné nechať si nasadiť politickú zvieraciu kazajku.
Keď vlády Grécka, Portugalska a Španielska vstupovali do eurozóny, vzdali sa možnosti robiť niektoré zlé veci, napríklad tlačiť príliš veľa peňazí. Zároveň sa však vzdali aj možnosti pružne reagovať na udalosti. Keď udrie kríza, musia mať vlády možnosť konať. Na to architekti eura zabudli - a my ostatní si to musíme zapamätať.
Paul Krugman nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu |