Človek sa neprestáva čudovať. Občan je z protichodných tvrdení zmätený a prestáva sa o vec zaujímať. Kým sa totiž v odborných kruhoch horúčkovito hľadá z nej východisko, zatiaľ politici bohorovne vyhlasujú, že dlhová kríza je za nami a že žiadne veľké šoky eurozónu v nasledujúcich rokoch nečakajú.
Tak či onak, rozhodujúce je to, čo si o veci myslia investori. Tí často zatracovaní špekulanti, bez ktorých sa ani lístok na ekonomickej scéne nepohne a bez ktorých žiadna vláda nedokáže udržať hospodárstvo svojej krajiny v chode. A tí sú nekompromisní. V hre sú totiž ich peniaze. Preto sa nedajú pomýliť rečami politikov, ale hodnotia fakty.
Európska lekcia z dlhovej služby
Keď bolo v roku 2002 zavedené euro, v Európe sa všetko zmenilo. Zrazu ste mohli poskytnúť úver Írsku či Grécku, bez obáv o osud írskej libry či gréckej drachmy. Všetci používali euro, za ktoré de facto ručili Nemci. Tak prečo nepožičať niektorému z týchto periférnych európskych štátov a nezískať tak nejaký ten úrok navyše?
Veci sa začali rýchlo meniť. Úrokové miery v Írsku, Španielsku či Portugalsku značne klesli. Lacné peniaze priam nabádali ľudí, aby začali kupovať domy. Samozrejme, na úver. Aj developeri chceli rýchlo zbohatnúť, a to bez serióznej analýzy, kam to povedie. Ceny nehnuteľností neustále rástli. Írsko bolo napríklad vždy pomerne chudobná krajina. Ale do roku 2007 sa Íri stali vďaka rastúcim cenám nehnuteľností - aspoň na papieri - najbohatšími ľuďmi v Európe.
Vzostup však strieda pád. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude. Keď pád zasiahol Európu, európske banky mali enormný objem prostriedkov v hypotekárnych úveroch. Tie však, keďže nové nehnuteľnosti boli zväčša prázdne, dlžníci neboli schopní splácať. V panike, ktorá nastala, sa investori zbavovali akcií bánk v obave, že tie skrachujú.
Zasiahli však vlády. Pokúsili sa zastaviť prirodzenú korekciu trhu. Poskytli záruky, vyslovili prísľuby. V snahe utíšiť rozruch vyhlásili, že veľkí poskytovatelia úverov dostanú svoje peniaze. Ale ako, keď vlády samotné sa topia v dlhoch? To ich však nezastavilo pred poskytnutím záruk za deficity bánk. A tak sme sa ocitli v dnešnej situácii. Írsko ručí za dlhy svojich bánk. Európa ručí za dlhy Írska. A kto ručí za dlhy Európy?
Prečo sa však vzrušovať? Prečo nedopriať špekulantom, aby si vychutnali svoje straty? Svoje investičné rozhodnutia urobili dobrovoľne. Vývoj však šiel proti nim. Zmýlili sa. Prečo by im nemalo byť dovolené poučiť sa z vlastných chýb? Nikdy sme nepočuli rozumné vysvetlenie tejto dilemy. Namiesto neho len reči o potenciálnych hrozbách, "šuškandy“ typu "pst... sú príliš veľkí na to, aby sme ich nechali padnúť“.
Ale prečo? Čo presne by sa mohlo stať? Slabé banky by zbankrotovali. Čoskoro by boli prevzaté silnejšími, zdravšími. Vlády, ktorých dlhy boli príliš naviazané na slabé banky, by zbankrotovali tiež. Papierová mena by prípadne mohla skolabovať, keby sa ľudia príliš báli, že celý finančný systém padne. Vlády by sa mohli vrátiť k zlatu, ktorým by bola podložená mena - taká mena, ktorej môžu ľudia dôverovať. Potom, bez možnosti požičať si viac, mohli by všetci žiť v rámci svojich finančných možností. A banky, ktoré by prežili, by si vedeli lepšie zvážiť, či akceptovať väčšie riziko, než dokážu svojimi prostriedkami pokryť. Bolo by to také zlé? Zodpovední by však museli priznať, že zlyhali, čo by mohlo spochybniť ich starostlivo pestovanú aureolu geniality a ohroziť ich znovuzvolenie. Preto sa - v rozpore s ich vyhláseniami - budeme ešte roky brodiť v tom marazme, do ktorého nás vmanipulovali.
Nová etapa dlhovej krízy
Väčšia časť Európy sa dnes dostáva do novej, omnoho závažnejšej fázy dlhovej krízy. Tá sa prehlbuje napriek herkulovskému úsiliu Európskej únie, Medzinárodného menového fondu i amerického Fedu a hrozí, že sa rozšíri na všetky zadlžené krajiny sveta, vrátane tej najväčšej - USA. Nasledujúce závery nepochádzajú len z mojich vlastných analýz či prognóz. Ide o kolektívnu mienku globálnych investorov, ktorí sa predháňajú v snahe poistiť sa proti krachu (nevyplateniu) dlhopisov vydaných európskymi vládami.
Cena takého poistenia sa správa podobne ako v prípade životných poistiek:
- Keď je cena poistenia nízka, je to preto, že krajina má zdravú ekonomiku.
- Keď cena poistenia rastie, znamená to, že sa objavujú známky fiškálnej choroby.
- A keď cena poistenia dosahuje nebotyčné výšky, môžete si byť istí, že štátna pokladnica je na smrteľnej posteli, čím ohrozuje samotnú vládu, a tiež podkopáva ekonomiku štátu a nevyhnutne zbedačuje jeho obyvateľov.
Presne v takejto situácii sa dnes nachádzajú Íri. Ich ekonomika sa rýchlo potápa. Ich dve najväčšie banky, ktoré sú írskym ekvivalentom americkej Bank of America a Citigroup, sa práve dostali do úpadku. Ministerský predseda rezignoval. Milióny obyvateľov sa prepadajú do biedy. A nedávny 85-miliardový európsky záchranný balík na tom nič nezmení. Ich "ozdravný“ program je hotová pohroma. Ich štátny dlh vo výške 130 % HDP sa neznížil ani o cent, úroky, ktoré musia platiť za zahraničné úvery, sa neznížili ani o cent a o pár rokov budú musieť splácať 10 % HDP ročne len na "reparácie“ držiteľom vládnych dlhopisov.
A práve teraz sa cena poistenia 5-ročných írskych vládnych dlhopisov v hodnote 10 mil. eur vyšplhala na extrémnych 600 tis. eur. To je o 55 % viac, než bola cena rovnakého poistenia v čase pádu Lehman Brothers, teda v čase, keď sa zdalo, že celý svet je na pokraji kolapsu. To je o 50 % viac, než bola cena ekvivalentného poistenia gréckeho dlhu na vrchole gréckych finančných problémov začiatkom minulého roka. A je to najmenej dvojnásobok ceny poistenia dlhov menších, veľmi problematických ekonomík, ako Rumunsko, Libanon, Lotyšsko či dokonca Island.
Najšokujúcejšie pritom je, že dnešná 600-tisícová cena poistenia pre Írsko je vyššia, než bola pred oznámením EU a MMF o ich zámere finančne pomôcť Írsku. Navyše, keď EÚ oznámila podobnú finančnú pomoc Grécku, obchodníci s takýmto poistením poskytli Grécku odklad platby 30 dní. Dnes nedávajú Írsku viac, než tri dni. Investori už jednoducho sľubom politikov neveria. Dlhová kríza sa jednoducho zintenzívňuje, záchranné balíky nefungujú.
Európske vlády dúfali, že len čo ohlásia rozhodnutie o masívnej, podľa nich "konečnej“ finančnej výpomoci Írsku, investori budú skákať od radosti. Investori urobili pravý opak. Vlády takisto dúfali, že cena poistenia vládnych dlhopisov dramaticky klesne. Namiesto toho išla cena dramaticky hore. Vlády ďalej dúfali, že výnosy írskych dlhopisov prudko klesnú a pomôžu tak odvrátiť katastrofálne dodatočné úrokové zaťaženie írskej vlády. Namiesto toho sa investori horúčkovito zbavujú írskych dlhopisov, ženúc ich cenu dole a výnosy hore. V čase oznámenia finančnej pomoci Írsku boli výnosy írskych 10-ročných vládnych dlhopisov pod 8 %. Len o týždeň neskôr sa vyšplhali na 9,17%. Len tento samotný nárast hrozí pohltiť väčšiu časť finančnej výpomoci Írsku.
Európske vlády dúfali, že ich skoršia finančná pomoc Grécku postačí na to, aby zastavila dlhovú rakovinu. Namiesto toho sa metastázy rozšírili nielen na Írsko, ale aj na Španielsko a Portugalsko. Cena poistenia španielskych a portugalských vládnych dlhopisov sa práve dostala na svoje historické maximá, vysoko prevyšujúc úrovne dosahované v čase, keď explodovala grécka dlhová kríza. Dokonca aj samotné Grécko, o ktorom si úrady mysleli, že bolo z väčšej časti vyliečené, je späť na pohotovosti. Tentoraz sú však v ohrození jeho životné funkcie a tentoraz sú investori v otvorenej opozícii voči falošným lekárom.
Tu sú fakty:
V čase vrcholiacej gréckej dlhovej krízy, presnejšie 8. februára 2010, bola cena poistenia 10-miliónového balíka 5-ročných gréckych vládnych dlhopisov 420 855 eur. Prednedávnom sa však cena poistenia rovnakého finančného produktu vyšplhala na vyše 1 mil. eur. To je rovnaká situácia, ako by ste vysolili 50 tis. eur za životné poistenie s plnením nepresahujúcim 500 tis. eur v prípade smrti. Ale prečo je to poistenie tak nehorázne drahé? Lebo investori si uvedomujú, že úsporné opatrenia, bez ohľadu na to, ako sú potrebné, nikdy nemôžu zabezpečiť rýchle obnovenie fiškálnej rovnováhy. Skutočnosť je taká, že čím viac grécka vláda obmedzuje výdavky, tým viac sa jej ekonomika potápa. Rovnako to platí pre Írsko aj ďalšie krajiny.
Poučenie z doterajšieho vývoja
Európa sa pokúsila ohlásením finančnej záchrany Grécka upokojiť situáciu a riešiť prepuknutú krízu. Jej pokus dopadol neslávne. Ďalší pokus, spočívajúci v snahe zvýšiť objem peňazí určených na záchranu potápajúcich sa ekonomík (euroval) až na 750 mld. eur, zlyháva takisto. V skutočnosti stačí jeden ďalší záchranný balík určený pre Španielsko a - zdroj peňazí vyschne. A teraz, dokonca ešte predtým, než by sa presne vedelo, ako bude záchranný fond používaný, prebiehajú rozhovory o jeho ďalšom zvýšení. Ide o ďalší zúfalý pokus upokojiť investorov.
Opäť je to však neúčinné. Zdá sa totiž, že čím viac peňazí Európa vrhá do riešenia krízy, tým sú obavy investorov väčšie. Investori vidia, že doterajšie pokusy o záchranu sa minuli účinkom a vidia, že problémy s nadmernými dlhmi sa nedajú zaretušovať záchrannými balíčkami ani tlačením bezcenných peňazí. A vedia, že tlač peňazí môže viesť jedine k znehodnoteniu meny, do ktorej investujú - nech už je to dolár či euro. V každom prípade chcú investori do dlhopisov z kola von.
Zníženie rozpočtových deficitov si od vlád vyžaduje prijatie úsporných opatrení - razantné zníženie výdavkov, zvyšovanie daní alebo oboje. Úsporné opatrenia však nevyhnutne vedú v ekonomike k turbulenciám, ktoré vždy spôsobujú ešte väčší deficit. Nič iné, než roky fiškálnej disciplíny a kolektívneho uťahovania opaskov však nemôže ukončiť tento nebezpečný cyklus a nastoliť opäť rovnováhu. To je dôvod, prečo rozpočtové škrty v Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku krízu v krátkodobom horizonte len ešte viac zhoršujú.
Politici hovoria o americkej finančnej kríze 2008... o detroitskej bankrotovej kríze 2009... o európskej vládnej dlhovej kríze 2010... o gréckej dlhovej tragédii... o írskom dlhovom chaose... o kalifornskom rozpočtovom debakli... o kolapse amerických komunálnych dlhopisov, atď. Jedným dychom dodávajú, že je nevyhnutné ukázať svetu, že sú schopní šírenie tejto choroby z jedného sektora či regiónu do druhého zastaviť.
Tu však nejde o žiadne separátne, izolované udalosti. Naopak, sme svedkami jedinej integrálnej dlhovej krízy, ktorá napriek vyhláseniam politikov sa nikdy neskončila. Ide o krízu, ktorá sa rozšírila z USA do Európy a šíri sa ďalej. Z krízy privátneho bankového sektora sa postupne vyvinula do krízy verejného sektora, keď zasiahla vládne dlhové služby. Narástla čo do rozmerov aj intenzity a vohnala zadlžené štáty na nekontrolovateľný kurz.
To je však len začiatok. Rastúce úroky vládnych dlhopisov môžu - aspoň pre blízku budúcnosť - znamenať zmenu pravidiel hry, a to hlavne v oblasti realít, v americkej ekonomike a na mnohých ďalších finančných trhoch. Investori totiž nie sú hlúpi. Keď si uvedomia, že svet sa dostáva do novej fázy dlhovej krízy, presunú sa z rizikových oblastí do bezpečia. Takže nebuďte prekvapení, keď trhy, ktoré v posledných mesiacoch rástli, ako americké akcie, vzácne kovy, kľúčové komodity a niektoré meny, postihne výraznejšia korekcia. Vždy tu síce budú isté výnimky, aj tak však odporúčam vybrať zisky, budovať si hotovostnú zásobu a sústrediť sa na bezpečnosť.