Balkánske štáty vstúpili do nového roku s vysokou nezamestnanosťou, prázdnymi štátnymi pokladnicami a so silnou infláciou. Výkony národných ekonomík regiónu zostanú aj v tomto roku pod predkrízovou úrovňou.
Čím vážnejšia je však situácia, tým väčšie boli novoročné prísľuby politikov. Tvrdé opatrenia, ktoré sa prijali vlani, "prinesú v roku 2011 ovocie". Uviedol to rumunský premiér Emil Bocu, ktorý signalizoval, že sa krajina dostane z krízového marazmu. Srbský prezident Boris Tadič vyzýval krajanov, aby napriek kríze zostali optimistickí. Povedal, že Srbsko disponuje reálnymi kapacitami, aby prekonalo krízu.
V Srbsku dosiahla vlani miera inflácie 11,5 % a po Ukrajine bola druhá najvyššia v Európe. Jej vzostup sa zrejme nezastaví. Naopak, dinár bude znovu oslabovať. V Srbsku došlo od prvého januára k zvýšeniu cien elektrickej energie a poplatkov za vykurovanie, vzrástli však aj ceny základných potravín, mestskej dopravy a cigariet.
Rovnako ako Rumunsko aj nástupnícke štáty po Juhoslávii budú musieť pre nedostatok financií výrazne znížiť štátny aparát. V Rumunsku podľa prezidenta Traiana Basescua sa počet pracovníkov vo verejnom sektore musí znížiť z 1,3 milióna na 900.000. A nezmierni sa ani situácia na pracovnom trhu. Vlani dosiahla miera nezamestnanosti v Srbsku 20 %, Bosne a Hercegovine 27 % a v Macedónsku 32 %. Sú to všetko ich nové rekordy. Samotné Chorvátsko, ktoré sa najviac priblížilo k členstvu v EÚ, zápasí s vyše 18-% mierou nezamestnanosti.
Rast hospodárstiev balkánskych štátov sa obnoví v roku 2012 a mali by dosiahnuť predkrízovú úroveň 4 %. Výnimkou bude už v tomto roku Čierna Hora, v ktorej silno investuje Rusko. Čiernohorský vzostup ekonomiky dosiahne asi 4,5 %.
Rumunsko, ktoré sa drží nad vodou len vďaka pôžičke EÚ a Medzinárodného menového fondu (MMF), očakáva vzostup hrubého domáceho produktu (HDP) o 0,2 až 1,7 %.
Bulharsko tvorí v regióne výnimku, hoci aj jeho vnútorný dopyt klesá. Ekonomiku však zachraňuje export. MMF predpokladá, že tohtoročný prírastok HDP dosiahne 2,5 % a na budúci rok by mohol vzrásť až o 6 %.
Situácia Bulharska je dobrá aj preto, lebo v minulých rokoch držali vlády štátne výdavky pod kontrolou. Verejný dlh krajiny dosahuje len 16 % HDP. Vlani rozpočtový schodok síce vzrástol na 4,8 %, ale Sofia nemusí prijímať tvrdé úsporné opatrenia ako vlády u susedov. A nízka zadlženosť začína mať kladný vplyv aj na hospodársky rast.
Avšak celkový slabý hospodársky vzostup v regióne sotva odstráni škody, ktoré priniesli dva predchádzajúce krízové roky. Ťažká hospodárska situácia na Balkáne môže oslabiť pozíciu niektorých vlád a politická nestabilita regiónu by mohla ešte zosilnieť.
Informoval o tom rakúsky denník Die Presse.