Problémom Slovenska nie je nízka konkurencia na bankovom trhu alebo vysoké poplatky, ale aj správanie ľudí, ktorí sú ochotní platiť aj za to, čo nemusia, myslí si šéf Slovenskej bankovej asociácie Ladislav Unčovský.
Sledujete súťaž o najabsurdnejší bankový poplatok?
Sledujem, ale priznám sa, že nie veľmi intenzívne.
Aj viete, ktorý v tomto roku s najväčšou pravdepodobnosťou vyhrá?
Favoritom je poplatok za vklad v hotovosti na vlastný účet.
Vyberá ho aj banka, v ktorej máte účet?
Priznám sa, že nie som si istý, ale pravdepodobne áno. Neviem to však na sto percent, pretože neviem, či som na svoj účet hotovosť vôbec niekedy vkladal.
Ktoré bankové poplatky vám pripadajú nezmyselné?
Banky každý poplatok odôvodňujú nákladmi, ktoré s konkrétnou službou vznikajú, a preto je veľmi ťažké hovoriť o nejakom nezmyselnom poplatku. Až do minulého roku mi však prekážal poplatok za účtovnú položku, ktorý však už vďaka zmene zákonov banky zrušili.
Platia Slováci veľa za svoje účty?
Z prieskumu, ktorý si každý rok nechávame robiť externou firmou, vyplýva, že slovenské banky sú po Poľsku najlacnejšie spomedzi okolitých krajín. Rovnako aj prieskumy Európskej komisie potvrdzujú, že Slovensko je niekde v strede rebríčka krajín EÚ pri porovnaní bankových poplatkov. Takže by som v žiadnom prípade nepovedal, že poplatky v našich bankách sú vysoké.
Z vašej analýzy napriek tomu vyplýva, že v minulom roku vzrástla výška poplatkov priemerného klienta slovenskej banky zhruba o desať percent. Prečo?
Za týmto zdražením treba hľadať najmä zvýšenie poplatkov za vedenie účtu. To je výsledkom dlhodobého trendu, keď sa spolu s rozvojom bankových služieb mení aj štruktúra poplatkov. V krajinách so silne rozvinutým bankovým trhom ľudia zvyčajne platia iba jeden paušálny poplatok a neplatia individuálne za každú transakciu.
Zmena štruktúry by však nemala byť dôvodom na rast ceny.
Ak by sme chceli detailnejšie rozoberať konkrétnu cenu poplatkov, museli by sme sa pozrieť na nákladovú štruktúru bánk. Je dlhodobým trendom, že tovary aj služby medziročne zdražujú a bankové poplatky nie sú výnimkou.
Áno, ale v poslednom roku to nie je tak úplne pravda. Inflácia je na minime a mzdy v minulom roku tiež určite nenútili zamestnávateľov dvíhať svoje ceny.
Slovenské banky na poplatkoch stále zarábajú menej ako je to v okolitých krajinách, a preto sa pravdepodobne snažia dosiahnuť istú hranicu výnosov aj z tejto činnosti, čomu prispôsobujú aj výšku poplatkov. To, že rastie cena za balíček služieb, však ešte nemusí znamenať, že služby banky reálne zdraželi. Banky jednoducho ponúkajú komplexnejšie balíčky, ktoré sú aj drahšie. Len na porovnanie uvediem, že napríklad výnosy z poplatkov bánk v Británii tvoria zhruba tridsať percent ich celkových výnosov. Na Slovensku to je približne dvadsať percent. A paradoxne o britských bankách sa traduje, že sú bez poplatkov.
Treba sa pripraviť na to, že bankové poplatky budú každý rok rásť?
To sa nedá takto dopredu povedať, ale konkurencia na Slovenskom trhu je veľká, a preto nie je problém zmeniť banku, ktorá bude drahá. Navyše výskumy ukazujú, že výška poplatkov nie je pre Slovákov to najdôležitejšie. Podľa prieskumu z roku 2007 je pre 40 percent Slovákov najdôležitejšie meno a povesť banky a až potom prichádza na rad výška poplatkov.
Privítali by ste silnejšiu konkurenciu na bankovom trhu?
Problém Slovenska nie je nedostatok konkurencie, ale neelasticita dopytu. Ak banka na Slovensku zdvihne ceny, tak ľudia zašomrú, ale reálne nič nezmenia. Rovnako je to aj naopak. Ak niektorá banka zníži ceny, tak sa tiež nič dramatické nestane. Takže treba skôr naučiť ľudí, aby boli asertívnejší voči svojim bankám, a tie sa potom budú viac zaoberať aj výškou poplatkov.
Menili ste už svoj bankový účet kvôli výške poplatkov?
Nie. Musím povedať, že som spokojný v jednej banke už veľa rokov.
A porovnávate si aspoň z času na čas cenník bánk?
To áno. Z času na čas si pozriem, čo platím banke teraz a aké sú ponuky konkurencie. Ak by som ušetril tretinu nákladov, bol by som bol ochotný začať sa tým reálne zaoberať.