"Vôľa členských krajín eurozóny poskytnúť pôžičku Grécku vo výške 30 miliárd eur je signálom pre nezodpovedne hospodáriace vlády, že môžu v zadlžovaní svojich krajín beztrestne pokračovať," konštatuje v tlačovom vyhlásení únie jej viceprezident a zároveň partner v skupine Penta Jozef Špirko (na snímke).
Prílišné rozdiely
Slovenskí občania budú musieť podľa neho zachraňovať nadštandardné sociálne benefity gréckych pracujúcich, nezamestnaných a dôchodcov. RÚZ poukazuje na to, že kým napríklad na Slovensku priemerná mzda predstavovala v minulom roku 744 eur, v Grécku prevyšuje 2000 eur, a kým na Slovensku dôchodok zďaleka nedosahuje výšku pôvodného príjmu, mnohí grécki dôchodcovia automaticky dostávajú viac ako 100 % pôvodnej mzdy.
Zamestnávatelia preto slovenskej vláde vyčítajú, že viac ako 300 miliónov eur nepôjde na zdravotníctvo alebo podporu mladým rodinám na Slovensku, ale na nadpriemerne vysoké penzie pre gréckych dôchodcov či platy a odchodné štátnym zamestnancom. "Prečo práve slovenskí občania majú pôžičkou financovať nadštandardné benefity štátnych zamestnancov či dôchodcov v Grécku?" spýtal sa Špirko.
Nebezpečný precedens
Úver Grécku podľa RÚZ predstavuje aj nebezpečný precedens, keďže na rovnakú pomoc si môžu v prípade budúcich problémov nárokovať ďalšie nezodpovedne hospodáriace vlády. Vláda SR navyše nedisponuje žiadnymi garanciami zo strany Grécka v prípade nesplatenia dlhu.
"Zamestnávatelia na základe vyššie uvedeného vyzývajú vládu SR, aby zmenila svoj súhlasný postoj k poskytnutiu pôžičky Grécku a sama začala realizovať zásadné úsporné opatrenia na zníženie rýchlo rastúceho zadlženia našej krajiny," uzatvára svoje vyhlásenie RÚZ.
Zisková operácia
Podľa Ministerstva financií (MF) SR by bolo prípadné poskytnutie pôžičky Grécku v rámci koordinovanej pomoci zo strany členských krajín eurozóny pre slovenské verejné financie ziskové. O poskytnutí pomoci, na ktorej detailoch sa 11. apríla dohodli ministri financií krajín používajúcich jednotnú európsku menu, však ešte nie je definitívne rozhodnuté.
V prípade aktivovania záchrannej schémy, o ktorú však musí požiadať samotné Grécko, by podiel SR na pomoci v plánovej výške 30 miliárd eur predstavoval približne 300 miliónov eur. Príspevok jednotlivých členov eurozóny sa počíta na základe ich podielu na kapitále ECB bez započítania Grécka, čo v prípade Slovenska predstavuje 1,02 %.
"Najdôležitejšie je, že ak by Slovenská republika musela pomôcť, tak z pohľadu verejných financií by to bola zisková finančná operácia, nakoľko úroková sadzba, za ktorú by SR poskytla pomoc, by bola vyššia ako náklady na získanie týchto finančných prostriedkov," uviedol pre TASR hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.
Požičiame si na pomoc
Peniaze na poskytnutie úveru Grécku by si Slovensko pravdepodobne muselo tiež požičať. "Ale to sa týka väčšiny štátov, pretože takouto sumou nedisponuje v podstate nijaká krajina," upozornil Šmál.
Zároveň pripustil, že podľa súčasných európskych rozpočtových pravidiel by takáto pôžička bola započítaná aj do slovenského verejného dlhu. Aj táto otázka však podľa neho bude ešte predmetom diskusií na európskej úrovni a môže dôjsť k dohode o jej vykazovaní mimo okruh verejných financií.