Narodil sa v meste Lansing, v štáte Michigan 26. marca 1973 v židovskej rodine. V dobe, keď začal na vyhľadávacom systéme pracovať, bol študentom Standforskej univerzity v Kalifornii.
Z pohľadu svojej kariéry nemohol mať otec Googlu lepšie detstvo. Larryho otec učil výpočtovú techniku na Michigan State University a jeho matka programovanie, takže Larry sa dostal ku klávesnici už ako šesťročný chlapec. Vtedy ešte osobné počítače neboli úplne bežnou záležitosťou a Larry po rokoch spomínal, ako vyviedol z miery svojho učiteľa, keď mu odovzdal domácu úlohu písanú na počítači.
Prevratná myšlienka
Pri svojom výskume spolu so Sergeyom Brinom (spoluzakladateľom Googlu) predpokladali, že vyhľadávač, ktorý analyzuje vzťahy medzi jednotlivými webmi, by mohol produkovať omnoho lepšie výsledky než tie vyhľadávače, ktoré radia výsledky podľa počtu výskytu kľúčových slov na prehľadávaných webových stránkach. Hodnotenie webov sa vytváralo pomocou špeciálneho algoritmu predstavujúceho srdce Googlu, ktorý si tvorcovia neskôr nechali patentovať pod názvom PageRank. Poradie zobrazovania výsledkov sa v tomto prípade určovalo podľa počtu odkazov na dané stránky z iných významných webov. Táto myšlienka tak položila základy dnešného najpoužívanejšieho vyhľadávača na svete. Písal sa rok 1996.
Šťastie začiatočníkov
|
Lawrence "Larry" Page Štúdium: University of Michigan, Stanford University |
Spolu s Brinom potrebovali peniaze na založenie vlastnej firmy. Šťastie sa na nich usmialo na schôdzke s jedným zo zakladateľov firmy Sun Microsystems Andym Bechtolscheimom. „Namiesto toho aby sme diskutovali o všetkých detailoch.....prečo by som vám rovno nenapísal šek,“ povedal mladým podnikavcom skúsený biznismen , ktorý sa vtedy údajne strašne ponáhľal a chcel mať celú záležitosť rýchlo vyriešenú.
Potom obaja nadšenci navštívili všetkých svojich známych, rodinu a ďalších sponzorov a dali dohromady milión dolárov. „Eseročka“ Google bola na svete a oni si prenajali svoju prvú kanceláriu, a ako už je v Silicon Valley tradíciou, v garáži.
Zatiaľ čo mnoho podobných projektov v tom čase zaniklo, Google pomaly rástol a zvyšoval zisk. Zarobené peniaze začali zakladatelia investovať, čo umožnilo ďalší nezastaviteľný rast spoločnosti a jej hodnoty na trhu. Od roku 2001 začal Google skupovať menšie začínajúce spoločnosti, čo mu prinieslo množstvo inovačných technológií. A nezostalo len pri vyhľadávaní. Zisky Googlu boli tak vysoké, že si vo roku 2006 mohol dovoliť kúpiť populárny server pre zdieľanie videa na internete Youtube za 1,64 miliárdy dolárov.
Page nevystupuje ako typický biznismen, ale skôr ako idealista a vizionár. „Dúfam, že budeme schopní naďalej využívať technológiu, aby sme ľuďom poskytovali výhody v ich živote a pri práci,“ povedal pre televíznu stanicu ABC Brin.
Pozor! Google si pamätá všetko
Google so svojimi výborným vyhľadávacími schopnosťami a jednoduchým vzhľadom, ktorý umožňoval rýchle načítanie stránky, začal priťahovať stále viac internetových používateľov. V roku 2000 začal vyhľadávač ponúkať aj reklamu, ktorá sa zobrazovala v súvislosti s hľadanými výrazmi. Mala výhradne textovú podobu, ktorá viac menej pretrvala do dneška. Zadávatelia reklamy platili za počet kliknutí na reklamné odkazy s tým, že na začiatku bola výška tohto poplatku 0,05 dolára za klik.
Vďaka svojmu systému indexovania stránok vie Google o svojich používateľoch aj veci, ktoré by len tak niekomu nepovedali. Napríklad pokiaľ budete hľadať informácie o chorobách ako AIDS či syfilis alebo navštívite stránky popisujúce, ako si podomácky zostrojiť bombu, Google si to bude až do roku 2038 pamätať. A Google pozná aj našu internetovú adresu (IP). Či sa vám to páči alebo nie, pokiaľ používate Google, má pán Page o vašom živote dosť veľký prehľad.
Larry je vďaka svojmu bystrému obchodnému úsudku a zmyslu pre praktické vedenie spoločnosti jej strategickým vodcom, zatiaľ čo Sergey vďaka svojim skvelým nápadom a silným morálnym postojom vedie spoločnosť po stránke technologickej a myšlienkovej. Spolupracujú však veľmi úzko, takmer ako dve polovičky mozgu, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.
Google využíva aj CIA
Proces spracovávania informácií je zložitý. Zakladá sa na spolupráci viacerých serverov, ktoré pracujú na konkrétnej požiadavke, ktorú zadáte do vyhľadávača, až kým nenájdete tú správnu odpoveď. Počet serverov, ktoré spoločnosť Google využíva, sa pohybuje v tisícoch a sú rozmiestnené po celom svete, no ich presný počet zostáva utajený. Tento počet serverov je dôležitý pre vyťaženosť celého systému, pretože každú sekundu musia spracovať tisíce žiadostí, na ktoré musia poskytnúť odpoveď za zlomok sekundy.
Google svoje výsledky predkladá užívateľom v 80 jazykoch. Jeho technológie odkúpil aj konkurent Yahoo a medzi ďalšími klientmi nájdete aj CIA.
„Google má dnes takú silu, že sa už nestará o to, čo sa deje na sieti, ale sám ju ovplyvňuje,“ tvrdí britský denník The Observer. Odborníci dokonca hovoria o „Google economics“. Ak chcete aby vaša internetová firma prosperovala, musíte sa snažiť, aby sa vaša webová stránka dostala v zozname výsledkov hľadaní vytvorených Googlom na jednu z prvých pozícií. Z toho žije veľké množstvo internetových poradenských firiem, ktoré svojim klientom radia, ako vytvoriť svoje webové stránky tak, aby sa im to podarilo.
Samotný názov Google je prevzatý z knihy Mathematics and the Imagionation od Edwarda Kasnera a Jamesa Newmana, v ktorej termín googol označuje číslo vyjadrené jednotkou nasledovanou sto nulami. Vystihuje to vtedajšiu snahu vytvoriť systém, ktorý by dokázal organizovať už vtedy veľké množstvo informácií na internete. A to sa zrejme podarilo Googlu, pretože dnes indexuje miliardy webových stránok, ktorých počet neustále rastie. Je najpoužívanejším vyhľadávačom, pretože ho používa cez 50% návštevníkov webu. Pre porovnanie, druhý vyhľadávač Yahoo ma tento podiel menej než polovičný.
Dnes má Google takmer dvadsať tisíc zamestnancov, z nich mnohí sa za dobu pôsobenia vo firme stali milionármi. Filozofia spoločnosti je postavená na niekoľkých základoch: „Môžete zarobiť peniaze bez robenia zla“ alebo „Práca by mala byť výzva a výzva by mala byť zábava“.
To najlepšie pre ľudí
Google sa na začiatku svojej existencie rozhodol zvoliť firemnú stratégiu odlišnú od mnohých svojich konkurentov. Zatiaľ čo iní sa zameriavali predovšetkým na marketingové kampane a na budovanie dobrého obchodného mena, Google sa zameral na vytvorenie lepšieho vyhľadávača.
„Nie sme tradičnou a konvenčnou firmou,“ hovorí Larry Page. „A ani sa ňou neplánujeme stať.“
Môže sa zdať, že Google chce niečo iné ako spoločnosť zameranú na hľadanie na internete, pretože svoje aktivity rozširuje na pole emailu, mobilných a webových prehliadačov, sociálnych sietí alebo úpravy fotografií. Ale v skutočnosti Larry iba samotné vyhľadávanie definuje mierne odlišne od toho, ako ho definujú všetci ostatní.
Nebuď zlý
Toto heslo sa stalo neoficiálnym mottom Googlu a jeho zakladateľ za ním pevne stojí. Vyhlasuje, že im nejde iba o zisk, ale že chcú priniesť lepšie služby tým, ktorí ich produkty využívajú. Aj preto nemá záujem predávať firmu vo chvíli, kedy je na vrchole a kedy ma na konte niekoľko miliárd dolárov. Chce svet zanechať vždy o niečo lepším, než bol včera. Svoje slová dokazuje aj tým, že na rozdiel o iných vyhľadávačov, nepredáva výhodnejšie pozície vo vyhľadávaní firmám, ktoré zaplatia viac. V duchu svojho motta Google nerobí reklamu na tvrdý alkohol a zbrane – tie spadajú do kategórie „evil“. Page dokonca sľúbil, že bude poskytovať jedno percento zisku na dobročinné účely. Počas dvadsiatich rokov táto čiastka dosiahne jednu miliardu dolárov.
Dokonalá práca
Samotná spoločnosť je vystavaná ako tzv. Googlekomplex v Mountain View v Kalifornii. Ten neobsahuje typické pochmúrne kancelárske priestory ako vo väčšine firiem, ale naopak ponúka pestrofarebné a členité miestnosti, kde zamestnanci môžu okrem iného nájsť masážne salóny, herne, bazény, kaderníctvo či netradičnú zasadaciu miestnosť štylizovanú do podoby alpskej krajiny so zavesenými kabínkami lanoviek. Zamestnanci, ktorí si do práce môžu vziať tiež svoje deti a psy, si počas svojej pracovnej doby môžu nechať skontrolovať svoje auto od miestneho automechanika či nechať vyprať svoju bielizeň v miestnej práčovni. Všetko je poskytované zadarmo alebo za veľmi priaznivé ceny. V areáli sa nachádza taktiež firemná materská škôlka, tzv. Kinderplex, kam môžu pracovníci umiestniť svoje deti za výhodných finančných podmienok. Spoločnosť tiež nevyžaduje žiadne oficiálne termíny dokončenia jednotlivých projektov. Keď je hotoví, tak je jednoducho hotoví. Hlavným dôvodom je nestresovať zamestnancov prísnymi časovými termínmi a zbytočne neuponáhľať žiadny projekt.
V spoločnosti je tiež veľmi zaujímavý spôsob prijímanie nových zamestnancov. Žiadatelia najprv musia prejsť extrémne náročnými testami pripomínajúcimi zložité matematické rébusy a potom sa zúčastnia osobného pohovoru so samotnými zakladateľmi spoločnosti. Každý nový pracovník musí prejsť cez niekoľkých zamestnancov, z nich každý vysloví svoj názor na nového člena spoločnosti. Pokiaľ sa zamestnancom pracovník nepáči, môže na novú prácu pre Google zabudnúť. Uprednostňovaní sú žiadatelia, ktorí sú osobne odporúčaní niektorým zo zamestnancov a tí, ktorí boli oslovení na univerzitnej pôde.
Spoluzakladateľ Larry Page sa vďaka Googlu stal veľmi rýchlo miliardárom. Jeho majetok je odhadovaný na 16,6 miliardy dolárov. Angažuje sa aj v obnoviteľných zdrojoch. V tejto súvislosti často spomína solárne, termálne elektrárne a geotermálne elektrárne, ktoré sú podľa neho ideálne obnoviteľné zdroje energie budúcnosti. Google sa o oblasť energetiky a ekológie veľmi zaujíma, čo dokazuje častými iniciatívami v rámci svojej nadácie Google.org.
Patrí medzi najmladších milionárov a spolu so Sergeyom Brinom si kúpili Boeing 767, ktorý využívajú k obchodným a súkromným účelom.