Najbohatší Američania už dlho netvoria ekonomicky najstabilnejšiu vrstvu spoločnosti a už dávno neplatí, že stále len bohatnú. Príjmy jedného percenta najbohatších Američanov boli posledných viac ako dvadsať rokov najmenej stabilné zo všetkých príjmových skupín, napísal denník The Wall Street Journal (WSJ) na základe viacerých štúdií a štatistík.
Príjmy bohatých Američanov sú závislé na vývoji ekonomiky a akciových trhov. Napriek všeobecnej predstave tak doplatili na krízu najviac. Počet tých, ktorí zarobili ročne najmenej milión dolárov, sa v krízových rokoch 2007 až 2009 prepadol o 40 percent na zhruba 237 tisíc. Ich priemerné príjmy klesli o takmer 50 percent.
Naproti tomu celkový príjem ľudí s ročným zárobkom do 50 tisíc dolárov v tom období klesol iba o dve percentá, vyplýva z údajov federálnej daňovej služby IRS.
Podľa údajov centrálnej banky USA (Fed) zažili počas troch posledných recesií v rokoch 1990, 2001 a 2009 zámožní Američania najhlbší pokles hodnoty majetku zo všetkých príjmových skupín. Často sú vykresľovaní ako dedičná plutokracia (moc sústredená v rukách bohatých). To už však dávno nie je pravda, píše WSJ. "Dnešné elity neustále prechádzajú otáčacími dverami, ktoré z nich dnes robia zbohatlíkov a zajtra padlých kráľov," uvádza denník.
Podľa jednej štúdie sa od roku 1994 udržalo na zozname 400 Američanov s najvyššími príjmami dlhšie ako jeden rok len 27 percent z nich. Rozpočtový úrad Kongresu pritom vydal správu, podľa ktorej sa príjmy jedného percenta najbohatších Američanov v rokoch 1997-2007 zvýšili v priemere o 275 percent, oveľa rýchlejšie než príjmy ostatných skupín. Spomínané jedno percento však zrejme označuje tých, čo boli v tejto skupine v roku 2007. To sú z veľkej časti úplne iní ľudia než tí, ktorí v nej boli o desať alebo dvadsať rokov skôr, upozorňuje denník.
Pred 2. svetovou vojnou a niekoľko desaťročí po nej pritom bolo percento najbohatších Američanov najstabilnejšou skupinou z hľadiska príjmov aj hodnoty majetku. Ich príjmy rástli za dobrých časov podpriemerne a v zlých dobách však zase menej klesali. Zlom nastal podľa WSJ v roku 1982, kedy sa najbohatšia vrstva odtrhla od zvyšku ekonomiky a jej príjmy začali raketovo rásť. Podiel jedného percenta najbohatších na úhrnu príjmov sa do roku 2008 zdvojnásobil na 20 percent a ich podiel na celkovej hodnote majetku stúpol o tretinu.
Ekonómovia tento fenomén vysvetľujú okrem nástupu nových technológií a globalizácie hlavne "financializáciou" bohatstva. Znamená to, že dnes je bohatstvo spojené s rastom akciových trhov viac ako s vývojom celej ekonomiky. Veľkú časť majetku majú bohatí v akciách. Akciový trh je však až dvadsaťkrát kolísavejšiíako hospodársky cyklus, takže majetky bohatých sú oveľa nestabilnejšie.
Dnešní boháči tiež bývajú oveľa zadlženější. Dlh jedného percenta najbohatších Američanov sa v rokoch 1989 až 2007 viac ako strojnásobil na 600 miliárd dolárov a rástol rýchlejšie ako ich majetok. Kolísanie šťasteny dnešných milionárov ovplyvňuje celú ekonomiku. Päť percent ľudí s najvyššími príjmami sa podieľa na spotrebných výdavkoch v USA 37 percentami a najbohatšie jedno percento platí 38 percent z toho, čo federálna vláda dostáva na dani z príjmov. Výdavky bohatých sa vyvíjajú ešte divokejšie než ich príjmy - kolísavosť výdavkov najvyšších desiatich percent je viac než desaťnásobná oproti výdavkom spodných 80 percent. To má podľa WSJ zásadný vplyv najmä na trhy s luxusným tovarom.