Denník The Wall Street Journal vie veľmi dobre vysvetliť, čo je hnacou silou japonského jenu a tvrdí, že medzi kvantitatívnym uvoľňovaním na podporu ekonomiky a monetizovaním zlého štátneho dlhu, po ktorom nie je dopyt, je obrovský rozdiel.
Nemci sa zdajú byť jedinými, kto je pri zemi a uznali, že dopyt po peniazoch môže skolabovať, keď si trhy uvedomia a osvoja tento rozdiel. To určite nie je typ inflácie, ktorú by Japonsko chcelo. Alebo snáď áno?
Nevyzerá to tak, že Japonsko je už tam, ale zdá sa, že to bude nevyhnutné. To isté platí pre Ameriku, ak začne Kongres riešiť štrukturálny deficit a problém dlhu krajiny.
Wall Street Journal píše, že rozdiel medzi nakupovaním dlhopisov s cieľom podporiť ekonomiku a finančne zachrániť márnivých politikov je dôležitý pre ekonómov a centrálne banky.
Kontroverzný prístup "monetizácie dlhu" sa považuje za nebezpečný, pretože môže povzbudziť rozhadzovačné vlády, aby si naďalej požičiavali, spustiť nekontrolovanú infláciu a podkopať nezávislosť centrálnych bánk.
Bank of Japan tvrdí, že to pomôže k ukončeniu dlhej periódy deflácie, nie k podpore vlády. Tá zabraňovala tomuto kroku už roky...
Centrálna banka mieša otázky týkajúce sa monetizácie dlhu po 14. februári, kedy výrazne rozšírila svoj jeden a pol roka starý program nákupu aktív. Celková suma plánovaného nákupu vládneho dlhu centrálnej banky sa do konca roka dosiahne 38 biliónov jenov, čo je približne rovnaká suma ako všetky nové plánované emisie japonských dlhopisov.
Prvýkrát od spustenia programu v októbri 2010 sa nákupy aktív centrálnymi bankami blížia množstvu novo vydaných štátnych dlhopisov.
Ak chce teda niektorá centrálna banka monetizovať verejný dlh, mohlo by sa zdať, že to bude práve Bank of Japan. Pôžičky japonskej vlády sa podľa OECD šplhajú na úroveň 220% HDP, v porovnaní s 181%, ktorým čelí Grécko pred dohodou o reštrukturalizácii dlhu a 104% pre USA.
Kurz japonského jenu voči doláru
Zdroj: Business Insider