Pochádzal z radov obchodníkov s drogami. Členstvo v prominentných kruhoch si vyslúžil vďaka osobnostným kvalitám, vplyvným stykom a bohatým finančným rezervám. Ovládal ríšu, ktorej produkcia kokainu predstavovala osemdesiat percent pašovaného kokainu do USA. Magazín Fortune a Forbes ho zaradil do rebríčku desiatich najbohatších ľudí sveta.
Kokainový Lord
|
Pablo Escobar Dátum úmrtia: 2.december 1993 |
Narodil sa v roku 1949 v kolumbijskej Medelline, v rodine učiteľky a roľníka. Kariéru kriminálnika si zvolil už v útlom veku počas štúdia. Ukradnuté náhrobné kamene, ktorým pieskom odstránil pôvodné mená následne predával pažravým pašerákom z Panamy. Neskôr rozšíril pole pôsobnosti na predaj ukradnutých áut, až napokon objavil zlatú baňu v podobe kokaínovej pasty z Bolívie, ktorú po spracovaní distribuoval do Ameriky. V spolupráci s piatimi alebo šiestimi ďalšími „obchodníkmi“ tak vznikol Medellinsky kartel.
Robin Hood?
Escobar bol brilantným kriminálnikom. Vedel, že náklonnosť radových obyvateľov Medellíny mu zaručí bezpečie a pohodu, a tak v rámci investícií do realít sekundárne minul milióny na parky, školy, štadióny, kostoly, ba dokonca chudobince. Takáto stratégia sa mu vyplatila a bežný ľud ho miloval a obdivoval ako miestneho chlapca, ktorý sa dokázal postarať dobre nielen o seba, ale i svoje okolie.
„Plata o plomo” Striebro alebo olovo
Striebro alebo olovo – to bola voľba, ktorú veľkodušne dával svojim nepriateľom alebo oponentom. Ak jeho soka nepresvedčil úplatok, tak to bola guľka, ktorá ho odstránila z cesty za cieľom. Presné číslo žien a mužov, dokonca celých rodín, zabitých Eskobarom nie je známe avšak zoznam obetí obsahuje troch kolumbijských prezidentských kandidátov (sám Eskobar kandidoval na post prezidenta ako člen parlamentu), generálneho prokurátora, ministra spravodlivosti, viac ako 200 sudcov a novinárov, vrátane viac ako tisíc policajtov. Toto si mohol dovoliť iba vďaka gigantickým rozmerom a sily ríše. Vlastnil obrovskú rezidenciu s lietadlami, súkromnú zoo a vlastnú armádu vojakov a ťažkých zločincov.
Finančný mág
V posledných rokoch sa z pozície aktívneho „výkonného riaditeľa“ utiahol do úzadia. Namiesto toho vytvoril pseudo -daňový systém pre dealerov a iných kriminálnikov profitujúcich na jeho území ako kompenzáciu za vytvorenie kokainového priemyslu v Kolumbii.
La Catedral Prison
Z narastajúceho tlaku Kolumbujskej vlády v snahe vydať Eskobara do rúk spravodlivosti prišli jeho právnici so zaujímavým návrhom, ktorý dočasne obom stranám vyhovoval. Eskobar nebol vydaný USA, prijal päťročný trest odňatia slobody avšak v zariadení, ktoré si sám vybudoval, a ktoré sa ani trochu vezeniu nepodobalo. Väznica La Catedral bola elegantná pevnosť s jakuzzi, vodopádom, zariadeným futbalovým poľom. Eskobar bol jediným väzňom a za stráže si mohol zvoliť svojich ľudí, takže celú organizáciu viedol prostredníctvom telefónu. Dnes z La Catedral ostali iba ruiny, v ktoré sú obľúbeným cieľom hľadačov pokladov.
Všemocný ale smrteľný
Jeho očividne aktívna činnosť v zajatí však naďalej páchala škody a teror a práve z tohto dôvodu sa vláda rozhodla zbaviť Eskobara privilégií a premiestniť ho do normálnej štátnej väznice. Strach, že by bol vydaný do rúk americkej vlády prinútil Eskobara dať sa na útek. Hľadaný dvomi organizáciami – Kolumbijskými bezpečnostnými jednotkami a Americkou špeciálnou jednotkou, bol lokalizovaný v dome v jednej zo štvrtí Medelliny, kde ho po naháňačke dostala guľka do hrudníka, nohy a nakoniec smrteľná – ktorá preletela uchom. Mnohí tvrdia že spáchal samovraždu, iní zasa že ho popravil člen policajných síl.
Osobný život
V roku 1976 si vzal za ženu 15-ročnú Mariu Victoriu Henao Vellejo, s ktorou mal neskôr dve deti. Eskobar bol známy ako záletník a svojou náklonnosťou k nežnému pohlaviu mladistvého veku.