Islandský parlament schválil tento zákon tesnou väčšinou a otváral cestu ostrovnej republike do Európskej únie. Rokovania o jej vstupe do 27-členného bloku sa majú začať v marci tohto roku.
Prezident odôvodnil rozhodnutie silnými odporom obyvateľstva voči zákonu. Grímsson si chce v nasledujúcom týždni urobiť vlastný obraz o situácii. Po rokovaniach s príslušnými ministrami vo svojej rezidencii ich pri odchode označili demonštranti za zradcov.
Podľa zákona by Island splácal sumu obom krajinám postupne 14 rokov. Dlh Islandu vznikol tak, že jeho Landsbanki a jej internetová dcéra Icesave, ktoré podnikali v Británii a v Holandsku, v dôsledku finančnej krízy v roku 2008 skrachovali. Londýnska a haagska vláda vyplatili svojim poškodeným obyvateľom zmrazené sumy v islandských bankách a od ostrovnej vlády žiadali vyplatenie strát.
Islandská premiérka Jóhanna Sigurdardóttirová v októbri dosiahla s Londýnom aj Haagom dohodu o spôsobe a lehote splatenie dlžnej sumy, ktorá predstavuje dve tretiny rozpočtu jej vlády.
Proti splateniu dlhov domácich bánk obyvateľstvom vzplanuli ostré protesty. Mnohí z 320.000 Islanďanov sa dostali do zúfalej situácie. Sú bez práce a bez nádeje na východisko z krízy. Okrem toho ich dlhy v zahraničných menách nesmierne vzrástli, lebo islandská koruna po krachu domáceho bankového systému silno devalvovala.
Hoci ostrovnej republike v októbri schválil pomoc aj Medzinárodný menový fond, Reykjavík zatiaľ nedostal z 2,1 miliardy USD (1,46 miliardy eur) nič, lebo fond čaká na vyriešenie konfliktu s Britániou a Holandskom. Island dostal mimoriadnu pomoc vo výške 850 miliónov USD len od severských krajín a od Poľska.
Informovala o tom agentúra DPA.