Benzín na slovenských pumpách za 1,6 eura za liter a cena ropy vo výške cez 100 dolárov za barel. Čo to znamená? Jediné: nafta a benzín poháňajúci svetovú ekonomiku sú nedostatkovým tovarom. A prečo je ich málo?
Príčiny sú dve. Tou prvou je rastúca spotreba a vyčerpanosť ropných polí, vrátane tých najbohatších v Saudskej Arábii. Druhou potom napäté vzťahy medzi Západom a niektorými štátmi na Blízkom východe na čele s Iránom.
Rastúca rivalita dvoch najväčších dovozcov ropy a ropných výrobkov USA a Číny (v minulom roku 576 verzus 328 miliónov ton) navyše pripomínajú, že sa o túto surovinu nielen tvrdo bojovalo, ale stále bojuje.
O tom, že nejde len o minulosť, vypovedá napríklad americká snaha udržať si nadvládu nad oceánmi aj čínske pokusy presadiť sa ako námorná veľmoc aspoň na ázijských brehoch. Obom mocnostiam ide o prístup k ropným ložiskám a ochranu prepravných trás. Napriek tomu sa možno stratégovia pripravujú na vojny, ktoré už nebudú.
Situáciu menia ohromné ložiská nekonvenčnej ropy. "Tú sa skôr nevyplácalo ťažiť, ale s rastom cien bežnej ropy a nástupom nových technológií to prestáva platiť," hovorí týždenníku Ekonom geológ Václav Cílek. Okrem krajín okolo Perzského zálivu a Ruska sa preto ropnými centrami stávajú Kanada a najmä Venezuela. A pretože v USA majú zase ohromné zásoby olejových bridlíc, z ktorých sa tekuté palivo dá tiež vyrobiť, začína sa v boji o energiu písať nová kapitola.
Zápas o ropu sa presunie z Blízkeho východu na americký kontinent. Spolu s tým bohužiaľ platí, že hoci paliva do automobilov a rozmanitých zariadení so spaľovacím motorom, ktorých je už okolo miliardy, bude dosť, rozhodne je preč obdobie, kedy benzín a naftu bolo možné zaobstarať lacno.
Najväčší producenti ropy (rok 2011, v mil. ton) | |
Saudská Arábia | 526 |
Rusko |
511 |
USA |
352 |
Irán |
205 |
Čína |
204 |
Kanada |
173 |
Spojené arabské emiráty | 150 |
Mexiko |
145 |
Irak |
137 |
Už druhá svetová vojna ukázala, aká je ropa dôležitá pre vedenie bojových operácií aj chod hospodárstva závislého čím ďalej viac na automobilovej doprave. Kľúčový význam mala ropa hlavne pre Američanov. Ich ekonomika bola najsilnejšia a na rope najzávislejšia. Americké ropné firmy navyše spoznali, že sa na Blízkom východe dá ťažiť podstatne lacnejšie ako doma, napríklad v Texase.
Prezident Franklin D. Roosevelt neponechal nič náhode. Keď sa na jar roku 1945 smrteľne chorý vracal zo spojeneckej konferencie v Jalte, zišiel sa so saúdským kráľom Ibn Saud a ponúkol mu obchod, ktorý sa nedal odmietnuť. "Za privilegovaný prístup Američanov k ropným zdrojom svojej krajiny dostal ponuku vojenskej podpory ako proti vonkajšiemu útoku, tak vnútornému odporu voči svojej stále ešte nepevnej vláde. Briti a Francúzi sa razom ocitli mimo hry, dominantné pozície získali štyri najväčšie americké ropné spoločnosti," uvádza politológ Oskar Krejčí.
S rozpadom koloniálnych ríš prišla požiadavka na spravodlivejšiu delenie ziskov medzi ťažobnými spoločnosťami a miestnymi vládami. Krátko po vojne Venezuela presadila pomer 50:50 a vzor si z nej vzali aj mnohé arabské štáty. Ešte väčšie problémy vznikli so snahou previesť ropný priemysel do národných rúk.
Vývoj ceny ropy Brent
Článok vyšiel v týždenníku Ekonom.