Politici a experti od bánk chcú, aby odpísali 60 percent dlhov. Finančné domy navrhovali 40 percent.
Európski lídri, diplomati a experti dnes medzitým horlivo pracujú na dokončení komplexnej stratégie pre riešenie krízy, ktorá sa zaoberá práve aj otázkou budúcnosti gréckych dlhov a ktorú chcú európski lídri prijať na mimoriadnych summitoch v stredu. Pôvodne sa uvažovalo, že by sa dnes malo uskutočniť aj rokovanie ministrov financií eurozóny, zatiaľ sa však zdá, že bude skôr až v stredu. To je v Bruseli naplánované aj rokovanie ministrov financií celej EÚ.
V oboch spomínaných prípadoch je plán na zoškrtanie dlhov o poznanie väčší, než s čím počítali dohody z júlového mimoriadneho summitu eurozóny. Podľa nich by totiž banky prišli "len" o 21 percent, čo sa ale rýchlo ukázalo ako nedostatočné na vyriešenie problémov Atén. V EÚ sa tak už nejaký čas hovorilo o najmenej päťdesiatpercentnom zoškrtaní.
Víťazstvo Nemecka
Podľa zdrojov FT bol cez víkend "vysoký predstaviteľ talianskeho ministerstva financií a tiež vyjednávač eurozóny Vittorio Grilli poverený, aby bankám tlmočil pozíciu počítajúcu so zoškrtaním o 60 percent.
Podľa denníka je to víťazstvom "severnej koalície" na čele s Nemeckom, ktorá presadzovala oveľa zásadnejšie zapojenie súkromného sektora do druhého záchranného balíka pre Grécko.
Dlhová kríza sa nesmie rozšíriť
Belgický denník Le Soir dnes zase priniesol rozsiahly rozhovor s emeritným profesorom Katolíckej univerzity v Leuvene a expertom na menovú úniu Paulom de Grauweom. Podľa neho pripravovaná stratégia pre zvládnutie krízy tak, ako sa rysuje, vytúžené vyriešenie situácie neprinesie.
"Nie. Rozhodne nie. To, čo vychádza zo súčasných diskusií, mňa rozhodne neupokojuje," povedal de Grauwe. Konkrétne spomenul napríklad navýšenie sily záchranného fondu eurozóny EFSF. U neho sa zvažuje, že by sa jeho sila disponujúca reálnou úverovou kapacitou vo výške 440 miliárd eur navýšila tým, že by EFSF slúžil ako akýsi "poisťovací nástroj" pre dlhy krajín v problémoch či prípadne k rekapitalizácii bánk.
Kľúčová podľa neho teraz ale nie je rekapitalizácia bánk, ale zabrániť tomu, aby sa dlhové problémy rozšírili do Talianska a Španielska, teda dvoch významných ekonomík eurozóny, ktoré sú pod veľkým tlakom.
V súčasnosti zvažovaný plán pre posilnenie EFSF podľa neho nebude fungovať. "V mojich očiach jedine ECB môže zabrániť tomu, aby 'grécka' kríza neprerástla v krízu všeobecnú, "podotkol de Grauwe." Ona jediná disponuje neobmedzenými prostriedkami ... Musí povedať: využijem všetky prostriedky, ktoré mám k dispozícii na podporu ceny talianskych či španielskych obligácií. "