Biznis Slovákov v Maďarsku, Poľsku či Česku stráca hodnotu. Padajúca cena forintu, zlotého a koruny znižuje ich mzdy a zisky v eurách. „Po výmene forintov na eurá sme boli veľmi nepríjemne prekvapení,“ povedal pre HN Ivan Kúdela, ktorý začal podnikať u našich južných susedov. Z krajiny sa však nemieni stiahnuť, keďže tu investoval množstvo času a energie. Hodlá sa však zabezpečiť. „Budeme sa snažiť, aby nám za služby platili eurami.“
S podobným problémom sa stretlo ďalších 30-tisíc Slovákov, ktorí v krajine pracujú. Za pádom mien je najmä neistota na trhoch kvôli dlhovej kríze.
„Kým v júni minulého roka stálo jedno euro 265 forintov, v novembri to bolo už 315. Priemerná mzda v eurách sa tak prepadla z ôsmich stoviek na 675 eur,“ odhaľuje Peter Leonidou z Alpari Financial Services. Ak bude trend pokračovať aj tento rok, môžu Slováci pracujúci v Maďarsku prísť o sumu rovnajúcu sa dvom mesačným platom. S prepadmi meny, aj keď v menšom rozsahu, sa musia boriť našinci aj v Česku či Poľsku.
Za problémami našich susedov z V4 stojí hlavne dlhová kríza, ktorá spôsobila odlev zahraničného kapitálu a investícií z krajín. Oslabenie ekonomík sa zákonite postaralo o prepad štátnych mien. V prípade Česka a Poľska, kde Slováci „prerobili“ pri výmene peňazí okolo desať percent, však analytici očakávajú stabilizáciu výmenného kurzu. „Praha sa chystá škrtať výdavky a ustrážiť rozpočtový deficit. Keďže je však závislá od exportu do krajín eurozóny, bude jej osud závisieť od ďalšieho vývoja dlhovej krízy,“ skonštatoval Peter Greguš z Trim Broker. Poľsko je podľa neho obeťou špekulantov, ktorí spôsobujú turbulencie v hodnote meny. Očakávaný vyšší ekonomický rast a intervencie centrálnej banky by však mohli krajinu ochrániť od ďalšieho znehodnocovania meny.
Maród made in Hungary
Analytici sa zhodujú, že najhoršie je na tom Maďarsko. „Zlé politické rozhodnutia spôsobili zníženie ratingu krajiny. Maďarsko môže očakávať zvýšenie nákladov na financovanie svojho dlhu. To následne znižuje dôveru investorov v maďarský forint,“ hovorí Peter Leonidou z Alpari Financial Services. Nedôveru najnovšie posilnila zmena ústavy. Kabinet premiéra Viktora Orbána zbavil centrálnu banku nezávislosti a odklepol si právo vykupovať dlhy krajiny z jej devízových rezerv. „Krajina je tak v očiach trhov stále rizikovejšia pre investície,“ upozorňuje Greguš.
Politika potápa
Budapešť si v dôsledku novej ústavy proti sebe „poštvala“ nielen investorov, ale aj svojich záchrancov. Krajina, ktorej dlhopisy označili ratingové agentúry ako „junk“, teda odpad, začala ešte koncom roka rokovať s Medzinárodným menovým fondom o preventívnej finančnej pomoci. Rozhovory sú však údajne pozastavené, keďže nesúhlasí s novou legislatívou krajiny.