Nervozita a neistota je na vzostupe nie len v uliciach, ale aj na finančných trhoch. Tie sú v posledných týždňoch doslova ako na hojdačke, avšak ako dlho ešte?
„Nervózni investori po celom svete zrýchľujú svoj únik z dlhov európskych bánk a vlád a zvyšujú tak riziko priškrtenia úverov, čo by mohlo naštartovať bludný kruh smerom nadol. Finančné inštitúcie sa zbavujú európskeho dlhu a odmietajú nové dlhopisy krajín, ako je Španielsko a Taliansko. Veľa z nich sa rozhodlo neobnoviť krátkodobé pôžičky európskym bankám, ktoré sú nevyhnutné pre denno-denné operácie.“
Takto sa začína článok o možnej úverovej kríze v Európe v samotnom The New York Times. Niet divu, prudko rastúce výnosy (t. j. pokles hodnoty) talianskych, francúzskych, rakúskych, maďarských, španielskych, belgických a slovinských dlhopisov príliš na optimizme nepridávajú. Časové intervaly medzi krízovými zasadnutiami predstaviteľov eurozóny, ako aj intervenciami ECB sa skracujú, a ich efekt na „upokojenie“ trhov je stále menej významný.
V článku NYT sa ďalej píše:
„Útek od dlhu európskych vlád a bánk zasiahol celý svet. Európske inštitúcie ako Royal Bank of Scotland a penzijné fondy v Holandsku patrili medzi významných predavačov dlhu. Začiatkom tohto mesiaca sa japonská Kokusai Asset Management zbavila talianskeho dlhu v hodnote takmer 1 miliardy dolárov.“
Kapitál uteká aj spoza oceánu, kedy sa americká investičná spoločnosť Vanguard Group rozhodla vziať svoj kapitál z holanskej Rabobank, ktorá sa teší AAA ratingu a považuje sa za najsilnejšiu v Európe. Nervozita vzrastá aj v prípade krátkodobých pôžičiek.
Ak máte pocit, že k niečomu podobnému už v nedávnej minulosti už došlo, nemýlite sa. „Podľa expertov pripomína cyklus strachu, predávanie z donútenia a rastúce náklady požičiavania niekoľkomesačné obdobie pred kolapsom Lehman Brothers v roku 2008, keď sa obavy o „sub-prime“ hypotéky v USA preliali do globálnej trhovej krízy.“
Teraz existuje však jeden zásadný rozdiel: naposledy banky nestáli na strane najhoršieho hráča pokru (ako to opísal investor Kyle Bass). Teraz áno. A ak by došlo v Európe k dominovému kolapsu, nebude nikto, kto zachráni najprv Európu, potom Japonsko, potom Čínu, potom USA a nakoniec svet.
Finančný portál ZeroHedge vo svojom článku sumarizuje závery správy investičnej banky Goldman Sachs nasledovne:
„Všetci sa zbavujú európskych papierov, okrem ECB a talianskych bánk, ktoré nemajú na výber a namiesto toho musia viac nakupovať. Medzičasom ponuka na trhu neustále klesá spolu s vyparovaním likvidity, dôvera zmizla a prakticky všetci očakávajú opakovanie Lehman Brothers. To bude, samozrejme, znamenať implóziu talianskeho bankového sektoru a teda aj ekonómie. A keď padne Taliansko, tak padne aj viac ako 2 biliónový dlh a v tom čase uvidíme, ako efektívne je zabezpečený zvyšok sveta, keďže sa nákaza z Talianska rozšíri do celého sveta.“
Že by však nejako významne stratila spoločnosť Goldman Sachs, sa obávať nemusíme, ako dokazuje obrázok uverejnený v časopise The Independent:
Majstri eurozóny (Zdroj: The Independent)
Írsko: Peter Sutherland: Bývalý generálny prokurátor v Írsku, prominentný hlas pri záchrane Írska, nevýkonný (non-executive) riaditeľ Goldman Sachs International
Belgicko: Karel van Miert: Bývalý komisár EÚ a bývalý medzinárodný poradca pre Goldman Sachs
Nemecko: Otmar Issing: Bývalý člen predstavenstva Bundesbanky a ECB; pomohol vytvoriť euro, poradca pre Goldman Sachs
Taliansko: Mario Draghi: Nový šéf ECB, bývalý vrchný riaditeľ Goldman Sach International
Grécko: Petros Christodoulou: Šéf gréckej dlhovej agentúry, začal kariéru v Goldman Sachs
Grécko: Lukas Papademos: Nový premiér Grécka, šéf ECB v časoch kontroverzných obchodov s derivátmi s Goldman Sachs, ktoré umožnili Grécku skryť skutočnú veľkosť dlhu.
Taliansko: Mário Monti: Nový premiér Talianska, medzinárodný poradca pre Goldman Sachs
Francúzsko: Antonio Borges: Až do tohto týždňa, šéf európskej časti MMF; bývalý miesto predseda Goldman Sachs International.
Zdroj: ZeroHedge
Alexander AčCentrum výskumu globálnej zmeny AV ČR v Brne |